Predstavenie čerpá z príbehu obce Horné Opatovce, dnes už neexistujúcej dediny. Ako prvé zahynuli včely, neskôr ostatný hmyz.
Jej zánik sa začal v roku 1951, keď vláda rozhodla o výstavbe obrovského podniku s utajenou výrobou. Výroba hliníka sa spustila v roku 1953 a vtedy sa začali aj prvé viditeľné následky ekologickej katastrofy.
Ako prvé zahynuli včely, neskôr ostatný hmyz. Od roku 1955 vyschýnajú v obci všetky stromy. Obyvatelia majú časté zlomeniny končatín, deťom vypadávajú zuby a vlasy, okná na domoch sú matné – všetko v dôsledku zvýšenej koncentrácie fluóru v ovzduší. Fluór spôsobuje rednutie kostí a ako jediný chemický prvok rozpúšťa sklo. Život v obci sa po roku 1953 radikálne zmenil.
Na jednej strane stúpala životná úroveň jej obyvateľov, na strane druhej nebolo možné chovať dobytok, takmer nič dopestovať a dopady na zdravie obyvateľov boli katastrofálne. V roku 1969 bola uznesením vlády Československej socialistickej republiky zlikvidovaná a vymazaná z mapy.
Tvorcovia inscenácie Terra Apathy (Zem opáta) nadväzujú na sériu divadelných diel, v ktorých sa venujú zabudnutým alebo tabuizovaným témam. Všetkým predstaveniam predchádza výskum v daných lokalitách z dostupných archívnych materiálov. Dôležitou súčasťou výskumu je aj oral history s pamätníkmi udalostí, ktorí tvorcom poskytujú cenné a intímne výpovede.
Réžia: Iveta Ditte Jurčová
Námet: Michal Ditte
Libreto: Iveta Ditte Jurčová – Ela Lehotská
Dramaturgická spolupráca: Peter Pavlac, Michal Ditte
Hudba: Michal Paľko
Výtvarný koncept: Alex Zelina, Radovan Dranga, Katarína Caková, Iveta Ditte Jurčová
Realizácia výtvarného konceptu: Alex Zelina, Radovan Dranga, Katarína Caková
Pohybová spolupráca: Renata Ptačin
Účinkuje: Ela Lehotská
Divadlo Pôtoň
Vzniklo v roku 2000. Účelovo pôsobí mimo hlavného mesta Slovenska, ale zato takmer v jeho geografickom strede. Profiluje sa ako divadlo, ktoré uprednostňuje autorskú tvorbu, no nebráni sa ani klasike, ktorú prináša v netradičnej interpretácii. Jadro divadla tvoria režisérka Iveta Ditte Jurčová a dramaturg a autor Michal Ditte. Ich spoločné inscenácie spája zmysel pre metaforu a poéziu, zároveň nechýba nadsádzka, humor, často zveličenie až karikatúra.