Občianske združenie Publikum.sk za pomoci mnohých partnerov a mesta Trnava prináša premiérový ročník festivalu spisovateľov YPSALON.

Ypsalon počas troch dní začiatkom decembra prinesie bohatý literárny program, v ktorom sa objavia mnohí z tých najlepší slovenských spisovateľov, ktorí zároveň v tomto roku vydali novú knihu. Rozhovory s autormi a čítania ukážok z ich diel budú doplnené aj koncertmi, prednáškou a diskusiou so šéfmi malých slovenských vydavateľstiev.

LÍSTKY /

jednodňový: 5 eur
permanentka v predpredaji: 7 eur (V predpredaji bude len 250 ks).
permanentka na mieste: 10 eur

PREDPREDAJ / Permanentky si môžete zakúpiť na týchto miestach:

Kníhkupectvo AF, Štefánikova 5
Galéria Jána Koniarka, Zelený kríčok 3
Berliner DKP, Pekárska 40 (počas podujatí)
Turistická informačná kancelária, Mestská veža

PROGRAM:

štvrtok / 3. december:
18:00 Prednáška: Súčasná slovenská literatúra vo filme. Babie leto, Kandidát a Wilsonov.
19:00 Diskusia s vydavateľmi: Vladimír Michal (Artforum), Aňa Ostrihoňová (Inaque), Ján Gregor (Premedia)
20:00 Márius Kopcsay
21:00 Michal Hvorecký
22:00 Koncert: Martina Javor

piatok / 4. december:
18:00 Veronika Šikulová
19:00 Peter Getting
20:00 Večer poézie Mirky Ábelovej s hosťami Michal Habaj, Ivan Štrpka, Katarína Kucbelová a Ivona Pekárková
21:30 Peter Krištúfek
22:30 Koncert: Romanika

sobota / 5. december:
17:00 Juraj Raýman
18:00 Agda Bavi Pain
19:00 VARI SA MI MARÍ (Laco Kerata + Sisa Michalidesová + Peter Preložník)
20:00 Balla
21:00 Michal Havran
22:00 Koncert: Zuzana Mikulcová band

Spoluorganizátori: Galéria Jána Koniarka a Kníhkupectvo AF.
Mediálni partneri: trnava-live.sk, Trnavský Hlas a Radio_FM.

Gastro partneri: RITUAL COFFEE, rodinné vinárstvo Magula a DV8 brewery.

Podujatie je organizované s finančnou podporou mesta Trnava v rámci projektu Malý Berlín 2015. Vzdelávací program v rámci festivalu je realizovaný vďaka podpore Nadácie Eset.

PROFILY HOSTÍ:

Márius Kopcsay (1968) je novinár, spisovateľ a hudobník, ktorý debutoval zbierkou poviedok Kritický deň (1998), za ktorú získal cenu Ivana Krasku. Okrem zbierok poviedok Stratené roky (2004), Zbytočný život (2006) a Veselé príhody z prázdnin (2011) vydal aj romány Domov (2005), Mystifikátor (2008), Medvedia skala (2009) a Jednouholník (2015). Je niekoľkonásobným finalistom súžaže Poviedka a ceny Anasoft Litera.

Michal Hvorecký (1976) je spisovateľ, publicista a príležitostný prekladateľ, ktorý v súčasnosti pracuje v Goetheho inštitúte. Debutoval zbierkou poviedok Silný pocit čistoty (1998). Po zbierke poviedok Lovci a zberači (2001) vydal postupne romány Posledný hit (2003), Plyš (2005), Eskorta (2007), Dunaj v Amerike (2010) a Naum (2012). Okrem toho ešte vydal zbierku fejtónov Pastiersky list (2008) a zbierku autobiografických textov Spamäti (2013). Jeho najnovšia kniha má názov Wilsonov (2015) a okrem novely Najhorší zločin vo Wilsonove, ktorá sa stala predlohou pre film Wilsonov, obsahuje ešte 3 ďalšie poviedky.

Veronika Šikulová (1967) je knihovníčka a spisovateľka, ktorá debutovala zbierkou krátkych textov Odtiene (1997), za ktorú dostala cenu Ivana Kraska. Po nej nasledovala novela Z obloka (1999), Mesačná dúha (2003), kniha pre deti To mlieko má horúčku (2006), zbierka krátkych poviedok Domček jedným ťahom (2009), román Miesta v sieti (2011), zbierka krátkych textov Diera do svetra (2012) a novela Medzerový plod (2014), za ktorý získala cenu Anasoft litera. Okrem toho v roku 2014 vydala knihu esejí, čŕt, rozhovorov, dialógov, poviedok a spoviedok o literatúre, hudbe, výtvarnom umení a konkrétnych ľuďoch pod názvom Freska v dome.

Peter Getting (1975) je punkáč, ktorý vystriedal viacero zamestnaní. Debutoval zbierkou poviedok Klietky (2007), po ktorej nasledoval román Mrchovisko (2010), zbierka scenárov Tiene čiže Mein Kampf (2012) a zbierka poviedok Errata (2014). Okrem knižnej produkcie publikuje aj časopisecky a v rozhlasovom éteri. Podieľal sa na viacerých občianskych a kultúrnych kampaniach (Dosť bolo ticha, Nechceme sa prizerať a i.). V pouličnom mesačníku Nota bene má pravidelný stĺpček Literárium.

Večer poézie Mirky Ábelovej s hosťami/
Michal Habaj (1974) je básnik a literárny vedec. Vyštudoval FF UK v Bratislave a pracuje ako vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV, kde sa špecializuje na modernu a avantgardu. Debutoval básnickou zbierkou 80-967760-4-5 (1997). Postupne vydal zbierky básní Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2003), Michal Habaj (2012) a Caput mortuum (2015). Okrem toho pod gynonymom Anna Snegina vydal dve zbierky básní Pas de deux (2003) a Básne z pozostalosti (2009). Taktiež je jedným zo spoluautorov experimentálneho básnického projektu Generator X: Hmlovina (1999) a Generator X_2: Nové kódexy (2013). Jeho básne sú súčasťou knihy fotografií Doroty Sadovskej Emergency Entrance / Núdzový vchod (2009).

Ivan Štrpka (1944) je básnik, textár a prekladateľ. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vyštudoval odbor španielčina – slovenčina. Pôsobil v redakciách rôznych literárnych časopisov, pracoval vo vydavateľstvách, aj ako dramturg pre deti a mládež v Slovenskej televízii v Bratislave. Bol členom skupiny Osamelí bežci. Debutoval zbierkou básní Krátke detstvo kopijníkov (1969), za ktorú získal cenu Ivana Kraska. Postupne vydal zbierky básní: Tristan tára (1971), Teraz a iné ostrovy (1981), Pred premenou (1982), Správy z jablka (1985), Modrý vrch (1988, texty piesní pre albumy Deža Ursinyho), Všetko je v škrupine (1989), Krásny nahý svet (1990), Rovinsko, juhozápad. Smrť matky (1995), Medzihry. Bábky o hlavu kratšie (1997), Majster Mu a ženské hlasy(1997), Bebé: jedna kríza (2001, prepracované a doplnené, 2011), Hlasy a iné básne (2001), 25 básní (2003), Tichá ruka: Desať elégií (2006), Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad (2010). Jeho básne vyšli aj v súborných vydaniach: Básne I.(2008), Básne II.(2013) a Básne III.(2014). Okrem toho je autorom románu Rukojemník (1999), kníh esejí Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje (1995) a Na samý okraj (písania) (2006). Je tiež spoluatorom kníh Pohybliví v pohyblivom (2007) a Pohybliví nehoria (2009), ktoré zostavil Oleg Pastier. V roku 2014 vyšiel výber z korešpondencie Osamelých bežcov 1963-2014.

Katarína Kucbelová (1979) vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Vydala zbierky básní Duály (2003), Šport (2006), Malé veľké mesto (2008) a Vie, čo urobí (2013). Ukážky z jej poézie boli publikované v antológiách v Nemecku, Poľsku, Slovinsku a Veľkej Británii. Od roku 2006 organizuje literárnu cenu za slovenskú pôvodnú prózu Anasoft litera.

Ivona Pekárková (1988) je poetka a novinárka, ktorá sa stala v roku 2013 víťazkou 5. ročníka súťaže Básne Asseco solutions a na medzinárodnom festivale poézie (European poetry tournament) v Sarajeve získala cenu poroty. Knižne doteraz ešte nepublikovala.

Peter Krištúfek (1973) je spisovateľ a filmový režisér, ktorý debutoval zbierkou poviedok Nepresné miesto (2002). Po ďalšej zbierke poviedok Voľným okom (2004) vydal novelu Hviezda vystrihnutého záberu (2005), súbor scenárov Rota pomalého nasadenia (2006, spolu s Dadom Nagyom), román Šepkár (2008), zbierku poviedok Mimo času (2009), román Blíženci a protinožci (2010), zbierku básní 75 Wattov (2011), román Dom hluchého (2012), knihu-kroniku Atlas zabúdania (2013) a novelu Ema a smrtihlav (2014).
Peter Krištúfek nakrútil viac ako 20 autorských dokumentárnych filmov, 2 stredometrážne hrané filmy, celovečerný televízny film Dlhá krátka noc (2003), autorský celovečerný dokumentárny film o Dežovi Ursinym Momentky (2008) a psychologickú drámu Viditeľný svet (2011). V súčasnosti pripravuje film podľa svojej novely Ema a smrtihlav.

Juraj Raýman (1972) sa venuje literárnej, rozhlasovej a televíznej scenáristickej tvorbe. Svoje prvé básne a poviedky začal uverejňovať v roku 1989 v literárnom mesačníku Dotyky a na začiatku 90. rokov bol jedným z jeho kľúčových autorov. Debutoval postmodernou prózou Vystúp z tieňa svojho tieňa. Svedectvo o mojej hlave (1993). Až po 14-tich rokoch vydal svoju druhú knihu, psychologický thriller Tri hodiny ráno (2007). V roku 2014 vydal knihu pre deti Vianočka udatný, medveď mňau, drak čau a originál princezná Fujara Lopúchová.

Agda Bavi Pain (1966) je spisovateľ, publicista, dramatik a scenárista, ktorý pôsobí pod rôznymi umeleckými menami a značkami. Debutoval okultistickou zbierkou básní Kosť a koža (2002). Za svoju druhú knihu, killer román Koniec sveta (2006) získal prestížne medzinárodné ocenenie Veľká cena za literatúru Bank Austria Literaris 2008. Tento román vyšiel aj v nemčine pod názvom Am Ende Der Welt (2008). Stojeden nekonečných básní a spevov vydal pod názvom Rytier bez básne a Hany (2011). V roku 2014 vydal knihu básní Europain a zbierku poviedok More. Love.Čajky.

Vari sa mi marí/ kreatívne a zábavné predstavenie zhudobnenej poézie a prózy režiséra Laca Keratu a hercov Sisy Michalidesovej a Petra Preložníka. Laco Kerata (1961) absolvoval divadelnú réžiu na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V roku 1991 spolu s Blahom Uhlárom a Milošom Karáskom založili Divadlo Stoka, v ktorom pôsobil do roku 2002. Neskôr pôsobil v divadelných združeniach MED a Non.Garde. Napísal viac ako pätnásť divadelných a rozhlasových hier. Debutoval zbierkou básní Hriešny spánok (1991). Postupne knižne vydal drámy Rádiové hry (1999) a Večera nad mestom (2001), zbierku básní Prišiel som, videl som (2000), zbierku poviedok Mám sa (2004), román Zlý herec (2009), ktorý sa dostal do finále ceny Anasoft litera a vyšiel v českom preklade, zbierku poviedok Malé domov (2013) a román Ešte som tu a zostanem (2014).

Balla (1967) absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (1990) a odvtedy pracuje na Okresnom úrade v Nových Zámkoch. Svoje poviedky začal uverejňovať v časopisoch od roku 1992, knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996), za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Postupne vydal knihy: Outsideria (1997), Gravidita (2000), Tichý kút (2001), Unglik (2003), De la Cruz (2005), Cudzí (2008), V mene otca (2011), Oko (2012) a Veľká láska (2015). Za novelu v Mene otca získal v roku 2012 cenu Anasof litera.

Michal Havran (1973) je teológ, publicista a spisovateľ. Vyštudoval protestanskú teológiu v Štrasburgu. Založil a šéfuje portálu jetotak.sk. Píše najmä o politike, náboženstve a kultúre. Spolu s Marošom Hečkom napísal knihu Kandidát – denníky z odpočúvania, ktorú v roku 2012 najprv vydalo vydavateľstvo Inaque.sk a o rok neskôr vydavateľstvo Ikar. Kniha sa stala námetom pre rovnomenný film, ktorý režíroval Jonáš Karásek. V roku 2015 vydal výber z výbušných textov a esejí publikovaných v denníku SME pod názvom Besnota.