V Malom Berlíne sa pracovalo na naliehavej téme, na pár dní sme privítali Divadlo Veteš
V Malom Berlíne radi privítame tých, ktorí už majú s rezidenciami skúsenosti, ale aj takých, ktorí sú hosťami prvýkrát. Divadlo Veteš vzniklo v roku 2016, práve u nás však mali, takpovediac, rezidenčnú premiéru.
V rámci rezidenčného programu u nás tvorilo a inšpirovalo sa viacero divadiel. Naposledy Divadlo Veteš, ktoré pracovalo na projekte s naliehavou témou. Tá je výsostne aktuálna a nielen v dnešných časoch. Divadelníci z Veteše pracovali s motívom duševného zdravia. „Myslím si, že je veľmi dôležité a potrebné v dnešnej dobe hovoriť o tejto téme,“ hovorí Zuzana Strnátová, režisérka, scenáristka a spoluzakladateľka divadla Veteš. Dodáva, že spoločnosť podľa nej nemá o duševných problémoch okolo nás dosť vedomostí. „Mám pocit, že je to ešte tabu, že sa na psychické zdravie stále akosi zvláštne pozerá. Ľudia, ktorí majú takéto trápenie, sú škatuľkovaní,“ dodáva Zuzana. Dopĺňa ju aj Tamar, s ktorou pracovali na kostre k pripravovanému projektu: „Podľa mňa je dobré sa rozprávať o tejto téme a o tom, ako tieto problémy prekonať.“
Zuzka aj Tamar strávili na rezidencii v Malom Berlíne týždeň. Obe si pochvaľovali, aký tvorivý priestor mali a to, ako sa v príprave projektu posunuli. Práce bude dosť, pretože vo finále nepôjde len o jedno predstavenie. „Ide o projekt troch monodrám, z ktorých vyjde jedna výsledná inscenácia. Spája ich myšlienka duševného zdravia. Snažíme sa poukázať na to, ako prekonávať náročné psychické problémy a na to, že sa dá žiť napriek rôznym takýmto ťažkostiam,“ objasňuje Tamar. Obe divadelníčky hovoria, že o témach rozprávajú z prvej ruky, teda z vlastných skúseností alebo skúseností ich blízkych. „Ponúkame formou divadelnej terapie takúto sebareflexiu. Je to nielen pohľad na to, aké môže toto trápenie byť, ale aj návod, ako sa s ním vysporiadať. Ponúkame pohľad na to, čo robiť, čo nerobiť, akú stratégiu zvoliť a v základných obrysoch prinášame našu autentickú skúsenosť,“ prezrádza Zuzana.
Obe divadelníčky sa spolu stretli počas toho, ako Zuzana učila na Základnej umeleckej škole. Tamar, jej žiačka a autorka pôvodného scenára na jednu z troch monodrám, budú spoločne pracovať nielen na nových inscenáciách, ale aj na profesionalizácii divadla Veteš: „Mojou ambíciou do budúcna je ponúknuť profesionálny priestor pre tvorbu neprofesionálnym umelcom,“ hovorí Zuzana. Profesionálny priestor by malo mať divadlo v Bratislave, kde aj v roku 2016 vzniklo. Tvorbou sa zameriava na mladého aj dospelého diváka, ale takisto aj na toho detského. Veteš „kočuje“ po rôznych kútoch Slovenska, aj po festivaloch v zahraničí.
Pre Tamar to bola prvá skúsenosť s priestormi Malého Berlína. Divadlo Veteš už v kultúrnom centre účinkovalo počas divadelného festivalu Fokus Pokus. Zmena prostredia im pomohla lepšie uchopiť všetky tri monodrámy – aj preto, že s každou z nich sa nachádzali v inej fáze príprav. „Jedna je o bipolárnej poruche, druhá o hraničnej poruche osobnosti, tretia sa takisto venuje téme psychického zdravia zo širšieho pohľadu. V tej poslednej, ktorej autorkou je Tamar, využívame rôzne výrazové prostriedky – napríklad aj videoprojekciu,“ približuje Zuzana. Obe rezidentky hovoria, že na takúto tému si museli nechať aj odstup. „Chcelo to aj čas, ale dnes už sme na spracovanie tejto témy pripravené,“ uzatvárajú spoločne.
Finálny dátum premiéry zatiaľ nie je stanovený, ak všetko pôjde, ako má, a podarí sa dokončiť naplánované veci, mohlo by sa tak stať koncom divadelnej sezóny.
Ján Janočko
Foto: Petra K. Adamková