Bože, zase som v „tej“ časti YouTube alebo Ako vznikla YouTopia

Asi každý bežný používateľ internetu sa tam niekedy ocitol. Pozeráte video o niečom, čo vás zaujíma, napr. prečo je posledná séria Game of Thrones úplne nahovno alebo vás týpek s titulom z politológie poúča o komplexných príčinách humanitárnej krízy vo Venezuele.

Kliknete na súvisiace video, potom na ďalšie a na ďalšie, ani neviete ako, niektoré trvajú do 10 minút, niektoré do polhodiny. Relaxujete. No a čo? Veď zabíjať čas by ste mohli aj škodlivejšími spôsobmi.

A zrazu sa pozeráte na niečo, čo vo vás vyvoláva údiv, pochybnosti o vlastnom zdravom rozume, ba aj pocity hanby a viny. Uletené konšpirácie, 3D animácie znetvorených ľudských aj zvieracích tiel, remixy virálnych segmentov zo správ, kde respondenti s pomocou autotune vyspevujú priblblé frázy o prírodnej katastrofe alebo nejakej násilnosti v susedstve, ideálne sprevádzaní stroboskopickými efektmi, 10-hodinové slučky niekoľkosekundových gifov a klipov.

YouTubový folklór má pre túto situáciu štandardný koment, ktorý nájdete pod ľubovoľným „divným“ videom. „Bože, zase som v „tej“ časti YouTube (alebo internetu)“. „Tá časť“ označuje čudný, zvláštny, podivný priestor, kde sa hromadia videá, ktoré by ste za normálnych okolností nikdy nesledovali.

Jej poloskrytú existenciu umožňujú algoritmy a vyhľadávacie mechanizmy samotnej služby, ktorá často páruje videá do súvisiacich na základe povrchných, nedomyslených kritérií, preferuje isté obsahy na úkor iných, hoci sa zároveň tvári, že jej ide o vyváženosť a podporu komunity.

YouTopia ako koncept má už svoju históriu či skôr prehistóriu. Medzi rokmi 2010-12 sme spolu s Michalom Kabátom ako doktorandi na masmediálke vymýšľali také malé alternatívne premietanie pre študentov, ktoré by sa zameriavalo na videá od (amatérskych) používateľov. Zdalo sa nám, že „weird part“ YouTube je často oveľa zaujímavejšia a pozoruhodnejšia než tá „štandardná“ či „mainstreamová“.

Nevyznačuje sa však iba absurdným humorom, ale aj obsahom, pri ktorom už úsmev zamŕza na perách. Odhliadnuc od beefov medzi celebritnými youtubermi či škandalóznych videí s rasistickými, xenofóbnymi alebo inak urážlivými vyjadreniami, asi najväčšie doteraz odhalené systémové zlyhanie predstavuje kauza Elsagate, keď sa prevalilo, že tisíce a tisíce videí, prezentovaných ako „vhodné pre deti“, obsahovali témy, pred ktorými sa spoločnosť snaží deti naopak chrániť.

Začali sme zhromažďovať videá do playlistov, zoraďovať ich podľa kategórií a žánrov, vyberali sme z nich tie, ktoré sa nám zdali najvýpovednejšie. Chceli sme ich premietať periodicky, vždy nový výber. Veď už v roku 2010 YouTube produkoval 24 hodín videa za minútu reálneho času a z toho 17 %, teda asi 4 hodiny, tvorili používateľské videá. Bolo z čoho vyberať.

Zorganizovali sme síce iba jedno premietanie – účasť na ňom nebola veľmi povzbudzujúca 🙂 -, ale myšlienka nikdy úplne nezapadla prachom. Keď sme sa v Malom Berlíne a na Nádvorí začali zaoberať konceptom originálneho hudobného festivalu, Dušan Vančo prišiel s (tiež už starším) nápadom súťaže slovenských hudobných videoklipov.

YouTopia sa tak vynorila zo zabudnutia a vznikol akýsi hybrid filmového a hudobného festivalu, kde je hudba neodmysliteľne spojená s vizuálnym umením, či už v podobe VJingu, projekcie, filmového premietania alebo spôsobmi, ktoré ešte len začneme používať. A bloky filmov či krátkych filmov nahrádzame blokmi videoklipov. Aj neoficiálnych, aj necenzurovaných, aj remixov, aj mashupov, paródií aj pôct, aj krásnych, aj veľmi divných.

Lebo nás fascinuje online audiovizuálna kultúra a chceme ju presťahovať zo súkromia do verejného priestoru a z displejov smartfónov na premietacie plátna. YouTopia skúma formy manipulácie so zvukom, hudbou a vizualitou. Je to sviatok videa a hudby.

Program úvodného ročníka YouTopie nájdete na tomto linku: https://www.malyberlin.sk/eventy/youtopia-2019/