Divadlo Kontra prinesie do Malého Berlína predstavenie Čínsky maharadža. Na čo sa môžu diváci tešiť pri horolezeckej monodráme?

Názov možno na prvé počutie evokuje ázijskú exotiku, v skutočnosti však ide o príbeh z Poľska. 28. októbra si v Malom Berlíne rozloží Divadlo Kontra horolezecké vybavenie. Viac o „vysokohorskom“ predstavení prezradil pre náš web Peter Čižmár, spoluzakladateľ a herec Divadla Kontra.

Keď príde Divadlo Kontra do Malého Berlína, vždy je to zaujímavý a vždy aj odlišný zážitok. Po monodráme Malý sobík a strašidelnej Žene v čiernom prídete s Čínskym Maharadžom. Predpokladám, že znova pôjde o niečo úplne iné, než sme zvyknutí.

Máte pravdu, bude to úplne nový zážitok – aj preto, že horolezecká tematika v divadle je na Slovensku veľmi ojedinelá. Tento nápad prišiel od Klaudyny Rozhin, ktorá si prečítala knihu Wojteka Kurtyku, jedného z najznámejších himalájistov, s názvom Čínsky maharadža. Prišiel aj na našu premiéru a je to jedna z najväčších osobností, aké som kedy stretol – nielen kvôli jeho múdrosti a horolezeckým schopnostiam, ale aj preto, že je to veľmi citlivý, skromný človek. Tým, že sa často ocital v situáciách na hranici života a smrti, pristupuje k životu s autentickou pokorou. Už len byť v jeho prítomnosti bolo pre mňa niečo úžasné. Je to človek s prirodzenou autoritou a neopakovateľnou, špeciálnou charizmou. Hlboko sa skláňam pred jeho úspechmi. V knihe vyjadril svoje najvnútornejšie pocity, strachy, obavy, blízke každému človeku.

Dočítal som sa, že má ísť o magický a filozofický príbeh, ale zároveň je v Čínskom Maharadžovi aj humor. Ako toto ide dokopy?

Ide to dokopy už len kvôli tomu, že život má mnoho tvárí. Autor Wojtek Kurtyka je veľmi vtipný, nazerá na spoločenstvo horolezcov s nadhľadom a zároveň vniká do problematiky veľmi osobne a úprimne. Príbeh je univerzálny, ľudský, aj tí, ktorí nemajú so športom nič spoločné a téma ich nezaujíma, si prídu na svoje. Čínsky maharadža je vlastne názov cesty na skale v Bolechovickej doline. Akokoľvek si to divák zamení za nejakú životnú skúšku, veľmi rýchlo sa s ňou stotožní.

Wojtek Kurtyka – legenda hôr, himalájista – prečo ste si vybrali práve jeho námet?

V Poľsku vyšla kniha Čínsky maharadža a mala výborné ohlasy. Prvé vydanie sa veľmi rýchlo vypredalo. Spomínaná Klaudyna Rozhin knihu prečítala na jeden dych a predniesla mi nápad spraviť z nej monodrámu. Priznávam, svet horolezectva mi bol veľmi cudzí, no keď sa u nás do niečoho zahryzneme, tak tomu prepadnem. Spoznal som veľa milých slovenských horolezcov aj Wojteka Kurtyku, autora knihy. Klaudyna teda urobila adaptáciu a v prvých predstaveniach s nami dokonca účinkovali aj niektorí slovenskí horolezci.

V niektorých predstaveniach sa, takpovediac, nevojdete na pódium. Pôjde o podobnú priestorovú „extravaganciu“?

Áno, pôjde o priestorovú extravaganciu kvôli tomu, že toto predstavenie budeme hrať „medzi divákmi“. Ide o to, aby sme stierali steny medzi účinkujúcimi a publikom a aby sa diváci stali jednými z nás. Vďaka tomu je väčšia šanca, že sa s príbehom stotožnia. Ak by sme hrali len na pódiu, v diaľke, vo väčšej výške, divák je len akýsi pozorovateľ a môže mať pocit, že sa ho to netýka. Keď sa hrá medzi ľuďmi, vťahujeme diváka do nášho sveta a stáva sa činiteľom nášho deja. Netvrdím, že bude do deja zapájaný, to nemám rád, ale ide mi o blízkosť – hráme na dosah ruky a to si aj vyžaduje úprimnejšie, pravdivejšie, civilnejšie herectvo, v ktorom neskryjete faloš – je to teda zaujímavejšie, ale o to náročnejšie.

Čím by ste nalákali na predstavenie tých, ktorí sa obvykle na horách nevyskytujú?

Možno aj mojim vlastným príkladom. Sám som človekom, ktorý sa hôr bojí. Mám pred tým veľký rešpekt. Lezenie som si vyskúšal a považujem ho za skvelý šport pre všetkých – veď doň zapájate celé telo a navyše vás núti premýšľať. Je to jeden z najprirodzenejších pohybov, aké človek od prírody dostal. Navyše, príbeh je nádherne napísaný. Autor knihy sa rozhodol cestu na „Čínskeho maharadžu“ podniknúť bez istenia, teda „free solo“. Celú prípravu, strach, všetky príhody, ktoré tomu predchádzali aj utajenie celého nápadu pred blízkymi opisuje v knihe. Je to príbeh, ktorý dostane každého, nemusíte sa báť, že by ste si neprišli na svoje. 

No a teraz skúsme pozvať tých, ktorí sa, naopak, na horách vyskytujú často a môže sa im zdať, že už ich v divadelnej podobe nepotrebujú vidieť.

Toto je zaujímavá otázka, toto sa môže naozaj stať. Prečo by sa na to mali skúsení horolezci pozrieť aj v divadle? V prvom rade asi preto, že autorom je Wojtek Kurtyka, ikona horolezectva a himalájizmu. Je to žijúca legenda, druhý taký nie je. Je to človek, ktorý celým svojim životom bojoval za fair-play v horolezectve, za to, aby sa tento šport stal cestou ducha. Je aj filozofom horolezectva, autorom vlastného svojského štýlu lezenia. Má veľký literárny talent, ktorý má v génoch po svojom otcovi. Toto sú benefity, ktoré by mohli získať horolezci, ak prídu.

Ako som už spomenul, v Malom Berlíne ste sa predstavili už viackrát. Čím je pre vás zaujímavé spojenie Malý Berlín – Divadlo Kontra a čomu pripisujete fakt, že funguje už takto dlho?

Myslím, že je to spojenie dvoch vecí. V prvom rade veľmi dobre fungujúceho kultúrneho centra s bohatým programom, víziou, ktoré je v mnohých oblastiach aj vzorom pre ďalšie kultúrne centrá na Slovensku. To všetko v spojení s Divadlom Kontra, ktoré robí veci, ktoré doteraz na Slovensku ešte neboli uvedené, veci originálne formou, témou, alebo textom. Spolupráca funguje tak dlho preto, že máme medzi sebou veľmi dobré vzťahy, máme za sebou prácu, ktorá nás predurčuje k tomu, že naše výstupy sú kvalitné. Predstavenia, ktoré sme v minulosti hrali, boli obľúbené, navštevované, ľuďom sa páčili. Verím, že v Malom Berlíne sa na našu prácu môžu spoľahnúť, že diváci určite uvidia niečo, čo ich prinajmenšom osloví, niečo, čo ešte nevideli, pretože striedame žánre, autorov, formy, ale stále cítiť, že je to Divadlo Kontra. Teším sa z týchto vzťahov, ktoré budujeme, rozvíjame, udržiavame a pracujeme na tom, aby diváci dostali to, čo si zaslúžia, za čo si zaplatili a aby dostali nevšedné kultúrne zážitky. Ďakujem Malému Berlínu, že nám to umožňuje v Trnave a okolí. Vždy sa tešíme, že prídeme. Viem, že prídu dobrí diváci, že tam máme skvelé zázemie, výborný technický tím aj ľudí, ktorí sa starajú o propagáciu. Viem, že sa na nich vždy môžem spoľahnúť – čo je, ostatne, dobrá reklama pre nich aj pre nás.

Ján Janočko

Foto: archív Divadla Kontra

---

Divadlo Kontra: Čínsky maharadža