Divadlo SpozaVoza: Tesla a priatelia – recenzia z premiéry
V nedeľu 11. novembra 2018 na scéne trnavského Malého Berlína uviedlo premiéru svojej najnovšej inscenácie divadelné zoskupenie SpozaVoza. Cieľovým divákom predstavenia Tesla a priatelia sú deti na úrovni základnej školy. Edukatívny zámer, ktorý tak, prirodzene, sleduje, však ani zďaleka nenapĺňa len prednáškou, či besedou, naopak, kreatívne využíva pestrú paletu dynamických divadelných foriem.
Už prvotný kontakt so scénou, ktorá je nápadito štylizovaná v akomsi konštruktivisticko-futuristickom kľúči, je jasným signálom, že príbehu o vedeckom géniovi nebude v podaní divadla SpozaVoza chýbať javisková poézia. Nemenej dôležitým princípom, vďaka ktorému inscenácia z pohľadu detského diváka skutočne funguje, je interaktivita. Príbeh, spočiatku koncipovaný ako vyučovacia hodina fyziky, začína úvodnou prezentáciou, zápisom do triednej knihy, pričom deti sú priamo vyzývané, aby sa do tohto momentu spontánne zapájali.
Je to dobre premyslený východiskový bod. Spúšťa sa tým totiž aktívna hra detí s postavami rozprávania, ktoré je na jednej strane dostatočne dynamické na to, aby túto pulzujúcu hru dokázalo držať živú od začiatku do konca, no zároveň, vďaka profesionálne sústrednej práci hercov, dokáže po celý čas sledovať vlastnú líniu rozprávania. Činoherný úvod sa veľmi rýchlo preklopí do kreatívnej práce s humorne štylizovaným herectvom a bábkami, spodobnenými kvázi realisticky, ako je to v prípade hlavnej postavy Nikola Teslu, ale aj obraznejšie – Tomas Alva Edison, ako hlavný Teslov protihráč a zdroj dramatického napätia príbehu, sa predstavuje so žiarovkou miesto hlavy; Mark Twain ako nadrozmerné atramentové pero.
V niektorých momentoch mieri asociatívnosť javiskovej tvorby až na hranicu absurdného humoru, ako je to napríklad v prípade spodobnenia vnútorných trápení Nikola Teslu ako hypnotizujúcich mimozemských návštevníkov zvádzajúcich vedca k hľadaniu hraníc reality. Ide o najhravejšie a zároveň divácky najatraktívnejšie momenty inscenácie, ktoré s reálnou biografiou látky komunikujú len prostredníctvom emócie situácie, avšak práve vďaka tomu dokážu sprostredkovať život Nikola Teslu nie len na základe informácie, ale aj životného pocitu z neľahkosti géniovho sveta.
Audiovizuálny zážitok zvýrazňuje práca s hudbou i svetlom, citlivo reagujúc na pozornosť diváka. Záverečné posolstvo: „bez Teslu by neboli žiadne tablety“, je také, ako celá inscenácia – humorne nadsadené, súčasne pravdivé a, predovšetkým, mysliace na svojho, detského diváka.
Autor: Daniel Domorák