Dobrovoľníčka Vika: Dávala druhú šancu platniam, za rok tu našla nový domov

Celý rok u nás strávila Vika Sheuka, dobrovoľníčka, ktorú ste mohli stretávať nielen na podujatiach Malého Berlína. Pomáhala vyrábať zaujímavé tašky, stretnúť ste ju mohli pri vstupoch na rôzne podujatia a možno ste sa s ňou dali do reči aj počas niektorého festivalu či počas workshopu. Čo všetko u nás Vika robila a čo na ňu urobilo najväčší dojem nám povedala tesne pred svojím odchodom.

Prišla až z Bieloruska a za rok sa tu udomácnila tak, že by sa čoskoro rada vrátila. V priebehu 12 mesiacov si naša dobrovoľníčka Vika v Malom Berlíne našla slovenských kamarátov a možno sa kvôli štúdiu čoskoro vráti.

Vika sa v Malom Berlíne rýchlo udomácnila a po čase sme spoločne prekonali aj rečovú bariéru. Stretnúť ju mohli diváci na viacerých podujatiach v našich priestoroch. „Bola to dobrá skúsenosť a celý rok bol pre mňa jeden veľký zážitok. Našla som si tu nových kamarátov, zažila som momenty, ktoré som nikdy predtým nezažila, bolo to niečo úplne nové. Nič také by sa nedialo, ak by som ostala doma,“ hovorí Viktoria.

S tímom Malého Berlína trávila rezidentka z Bieloruska takmer každý pracovný deň. Poznali ju už na mieste, kde si chodíme po plagáty, v susednom Kubiku, skamarátila sa aj s návštevníkmi našich podujatí. „Pomáhala som s lístkami, pripravovala som dekorácie na rôzne podujatia, fotila viaceré eventy, pripravovala príbehy na sociálne siete a tiež som napríklad pomáhala s prípravou výstavy Emílie Rigovej, s knižnicou ukrajinských kníh a prípravou podujatí pre Ukrajincov,“ vysvetľuje Vika.

Okrem rôznej pomoci sa Vika venovala aj vzdelávacím aktivitám. Do Trnavy priniesla zaujímavý workshop. Výroba pekných tašiek z jej dielne dávala druhú šancu nechceným hudobným platniam – práve tie boli totiž základom celého produktu. Tašky robila už v rodnom Bielorusku. „Prvotný nápad som našla na internete. Keď som prišla do Malého Berlína, videla som, že je tu šijací stroj, tak som si povedala, že tašky budem robiť aj na Slovensku. A naučila som to aj pár ľudí na workshope,“ prezrádza naša dobrovoľníčka. Tí, ktorí ste navštívili náš literárny festival Ypsalon, ste si určite všimli nápaditú výzdobu v podobe listov zo starých kníh, ktoré boli vďaka Vike polepené po priestore Malého Berlína.

Vika si za rok užila atmosféru priestoru Malého Berlína naplno aj vďaka tomu, že bývala priamo v areáli Nádvoria. Okrem toho, že nemusela chodiť ďaleko, si užila aj podujatia počas leta v exteriéri. „Veď som ich mala rovno pod oknom!“ smeje sa dobrovoľníčka z Bieloruska.

Pre Viktoriu to bola nová skúsenosť plná stretnutí s ľuďmi z iných krajín – niektorých stretla v práci, niektorých aj priamo u nej v byte. „Pravidelne sem chodia rôzni umelci, ale aj návštevníci a tiež rezidenti. Tí so mnou bývali v byte a vystriedalo sa ich tu hneď niekoľko, pretože ostatní trávili na Slovensku len tri mesiace, zato ja až 12.“

Stretnutia s ľuďmi z iných krajín ju bavili, ale čo stretnutia s ľuďmi zo Slovenska? „Podobnosť medzi Bielorusmi a Slovákmi vidím v tom, že máme trochu podobnú minulosť, v niečom sme rovnakí. Na druhej strane, veľakrát som ostala prekvapená, zdalo sa mi, akoby som bola v inom svete.“ Aj napriek rozdielom by Vika rada svoju budúcnosť spojila aj s našou krajinou. „V budúcnosti sa určite chcem na Slovensko vrátiť. Naučila som sa tu trochu aj po slovensky – veď aj tento rozhovor robíme v slovenčine,“ dodáva Bieloruska so smiechom.

Ako sa jej vlastne slovenčina učila? „Nie je to také ťažké, mnoho slov máme podobných, ale na druhej strane, niektoré znejú rovnako, ale znamenajú niečo iné. Mám sa však ešte čo učiť, stále nie je moja slovenčina dokonalá,“ hovorí snáď budúca študentka jednej z trnavských univerzít.

Vika dodáva, že by rada spoznala Slovensko ešte viac – hoci z neho videla dosť aj počas svojho prvého pobytu u nás. Okrem Trnavy ju zaujali Tatry, Banská Bystrica či ďalšie kúty našej krajiny. „Bola som napríklad v Nových Zámkoch, zarazilo ma, akú peknú galériu tam majú. Ale takto ma zaskočilo viacero miest na Slovensku. V mnohých dedinkách tu viete nájsť krásne kostoly, zaujímavé historické priestory a rôzne lákadlá pre turistov,“ popisuje Vika.

Ak sa Vika na jeseň vráti, je možné, že ju budete stretávať aj v Malom Berlíne. Či ako návštevníčku, dobrovoľníčku, prípadne ako lektorku na workshope, to sa ešte uvidí.

Ján Janočko

Foto: Petra K. Adamková