Eva Urbanová a Jozef Vaľo hovoria o rezidencii v Malom Berlíne

Aj toto leto sme v Malom Berlíne privítali niekoľko umelcov pracujúcich na svojich projektoch. Naše kultúrne centrum im poskytlo priestor na prácu pri kreatívnej činnosti. Využila to aj dvojica tanečníkov, tvorcov a performerov Eva Urbanová a Jozef Vaľo.

Za týždeň, ktorý strávili v Malom Berlíne, pracovali na tvorivom štipendiu, ktoré im udelil Fond na podporu umenia. Viac prezradili oni sami. Eva objasňuje, že úvod rezidencie bol zameraný na experimentovanie s emóciami v pohybe. Po prvých dňoch sa to však zmenilo: „Uvedomila som si, že súčasťou môjho pohybového výskumu sú aj ďalšie, iné zložky. Rozhodla som teda otvoriť náš primárny koncept zameraný na vedomú prácu s emóciami a začali sme skúmať spontánny a improvizovaný pohyb v rámci fixnutého choreografického materiálu.“

Dvojica sa v rámci experimentu zamerala na prácu s telesným napätím – interpreta aj diváka. „Taktiež som chcela vyskúšať a vytvoriť rôzne pohybové cvičenia, ktoré vedia položiť našu myseľ do stavov Alfa a Theta, vďaka ktorým sme schopní lepšie vnímať a využívať našu intuíciu a kreativitu a sme viac prepojení s našim podvedomím. Tieto časti bytia sú pre mňa v tvorbe kľúčové,“ dodáva Eva. Dopĺňa ju jej kolega Jozef: „Aj keď je to veľmi čerstvý projekt, ktorý je svojim spôsobom veľmi živý a vo svojej podstate meniaci sa, môžem povedať, že hľadáme spôsob, ako prepojiť emócie s pohybom. Čo je podstatné s esenciálnym pohybom. Teda z môjho uhla pohľadu.“

Práve slovo emócia bolo počas rezidencie asi najviac spomínané. V prihláške, ktorú Jozef Vaľo a Eva Urbanová poslali, bolo napísané, že hlavným cieľom rezidencie je skúmanie ich emocionálneho tela. Čo to podľa Jozefa znamená? „Na to úplne odpovedať neviem, nakoľko je to stále v procese hľadania. A tento proces nemožno ohraničiť piatimi dňami. V každom prípade máme teóriu, že ide o telo, ktorého prirodzený pohyb vychádza z emócií. Viete ako sa hovorí: Telo neklame.“ Jeho spolurezidentka Eva dodáva, že vo výskume išlo o vedomú prácu s energiou, ktorú jednotlivé emócie vytvárajú: „Ja osobne som fascinovaná virtuozitou tela, ktorá je dosiahnutá pomocou využitia energie emócie. Ak je výška emócie dostatočne vysoká, vieme ju využiť na vytvorenie jasného a čistého pohybu a ešte k tomu má tento pohyb aj silnú vibráciu a jeho energia cestuje ďaleko do priestoru. Vďaka akumulácii energie vieme taktiež vytvoriť pohyb ťažšieho technického prevedenia s menšou snahou. Počas rezidencie sme na generovanie jednotlivých emócií využívali hlavne naše spomienky.“

Pre Evu to bola prvá skúsenosť s kultúrnym centrom Malý Berlín. Jozef Vaľo však prišiel do známeho prostredia. Dvakrát sa tu predstavil s inscenáciou Coming out (Išlo o tanečné predstavenie otvárajúce témy poukazujúce na dopady ľudského strachu z inakosti a o coming oute vo svete futbalu) a ako choreograf aj s predstavením Estoy Bien. „Pre mňa je Malý Berlín príjemné, ak môžem povedať komunitné miesto, kde nájdem ochotných ľudí,“ prezrádza Jozef. Pripúšťa, že hrací priestor sály, v ktorej trávil čas, nie je úplne prispôsobený tanečnému divadlu, Malý Berlín mu však nedostatky nahrádzal podporou, nadšením a ochotou vytvárať čo najlepšie podmienky. „Samozrejme nemôžem zabudnúť, že s priestorom spolupracujeme aj skrz Tanečné Štúdio Alegria, kde pôsobím ako lektor.“

Čo teda našli naši rezidenti počas dní, ktoré strávili v Malom Berlíne? „Pokojné prostredie podporujúce kreativitu,“ hodnotí Eva. „Dlhú bielu sálu s krásnym lustrom, čiernymi skrinkami a úžasným balkónom. A bolo tam ozaj super,“ dopĺňa ju Jozef. A na záver pridáva aj odpoveď na otázku, či ho niečo prekvapilo. „Počasie a tma na sále. Teraz sa bojím, že som Evu prekvapil ja svojou lenivosťou,“ hovorí so smiechom Jozef.