Existuje približne 6 až 10 tisíc rôznych dedičných ochorení, ktoré spôsobuje textová chyba DNA v rámci jedného génu. Myšlienka opravovať gény a tak liečiť genetické ochorenia vznikla už začiatkom 70. rokov 20. storočia.
Najprv sa zdalo, že je to vedecko-fantastická fikcia. Objavenie metód génového inžinierstva však umožnilo premeniť túto fikciu na realitu. Súčasne s tým sa objavili vážne etické výhrady voči génovej terapii.
Za eticky prijateľnú sa donedávna považovala iba tzv. somatická génová terapia. V takomto prípade terapeutické zásahy do DNA nie sú dedičné. Doposiaľ sa vykonalo viac než 2000 takýchto génových terapií. Naopak génová terapia zárodočných buniek, keď sa zásahy prenášajú aj na nasledujúce generácie bola všeobecne prijímaná ako eticky neprijateľná, za červenou čiarou.
Toto tabu bolo nedávno porušené čínskymi vedcami, ktorí pomocou technológie editovania génov (CRISPR) pozmenili DNA v ľudských embryách. Z týchto embryí sa vyvinuli dievčatká Lulu a Nana, prví ľudia s dizajnovanou DNA. Tento pokus bol všeobecne odsúdený ako neetický, hoci He Jiankui, ktorý ho uskutočnil so svojim tímom, sa bránil, že išlo iba o medicínsky zásah. Namieste je preto položiť si otázku: Aká je budúcnosť génovej terapie po týchto kontroverzných experimentoch? Prednášku povedie Prof. Peter Sýkora, PhD.
organizátor: Filozofická fakulta UCM
partner: Malý Berlín
Prednáška sa koná vďaka podpore projektu APVV-17-0064 Analýza multidimenzionálnej podoby trans- a post-humanizmu.