Môže veda ovplyvniť príťažlivosť umenia? Bude budúcnosť patriť nepríťažlivej kráse?
Súčasné umenie siaha čoraz častejšie po škaredých či doslova odpudzujúcich námetoch namiesto ambície potešiť diváka zobrazením krásy. Telesná krása akoby patrila dejinám umenia, ucelené príbehy skôr pokleslej literatúre.
Dnešných tvorcov fascinuje nielen prekračovanie hraníc telesnosti, rozprávania, ale tiež samotného obrazu a vizuality. Aj fascinujúce vedecké zistenia poskytujú umelcom príležitosť prekračovania spomínaných hraníc toho, čo ešte považujeme za krásne.
Umelecké práce nielen využívajú či napodobňujú výsledky vedeckého výskumu, ale niekedy ich dokonca špecifickým spôsobom rozvíjajú a dopĺňajú či vytvárajú futuristické vízie, kde nepríťažlivosť sa stáva krásou.
Prednášku povedie Bogumiła Suwara, Ph.D z Ústavu svetovej literatúry SAV.
Sci-fi filozofia: Premýšľanie o zajtrajšku
Hľadanie odpovedí na výzvy súčasnosti a budúcnosti boli vždy predmetom uvažovania filozofov. Otázky zmyslu života, predstavy o žití pred a po živote, alebo hľadania ideálneho spoločenského a štátneho usporiadania si kladieme skoro od nepamäti. Inak to nie je ani na konci druhej dekády 21. storočia, v ktorom sme podľa sci-fi literatúry mali už dávno kolonizovať Mars, no nemali sme byť „otrokmi“ mobilných telefónov a „závislí“ na sociálnych sieťach. V minulom storočí sme sa dopustili hrozných zločinov voči ľudskosti a súčasne sme si na konci storočia naivne mysleli, že nastáva koniec dejín a víťazstvo liberálnej demokracie.
„Na začiatku 21. storočia človek prekračuje limity svojho druhu, ktoré platili v minulosti. Čoraz častejšie porušujeme zákony prírodného výberu a nahradzujeme ich zákonmi ,inteligentého plánovania‘“ konštatuje vo svojej knihe Sapiens Yuval Harari. Biologické inžinierstvo, génové editovanie, kreovanie kyborgov, spoločnosť nadľudí a nové definovanie práva alebo bezprávia, tieto sú novými hrozbami alebo výzvami pre ľudstvo.
Čaká nás okrem organickej aj anorganická evolúcia, ktorá sa nebude týkať len počítačových vírusov, ale možno celej spoločnosti robotov? Súčasná spoločnosť je primárne postavená na rovnosti ľudí, avšak čo ak nám hrozí fatálna zmena tejto súčasnej paradigmy? Čo budeme robiť, keď sa ocitneme pred dilemou genetickej diskriminácie? Ako to dopadne s demokraciou v čase, keď nás ovládajú strach, sociálne siete a firmy, ktoré zbierajú o nás informácie a formujú naše túžby a realitu?
Prednáška sa koná vďaka podpore projektu APVV-17-0064 Analýza multidimenzionálnej podoby trans- a post-humanizmu.
Organizátor: Filozofická fakulta UCM
Partner: Malý Berlín
Mediálni partneri: trnava-live.sk, Trnavský Hlas, Mesto Trnava, MY Trnavské noviny, Trnavsko, Trnavské Rádio.