Ypsalon 2019 / festival spisovateľov

Piaty ročník sa bude konať v termíne 21. – 24. novembra. Ako každý rok, môžete sa tešiť na program plný besied s ocenenými aj začínajúcimi autormi a bohatým sprievodným programom. Ako literárni hostia sa predstavia Mila Haugová, Milo Janáč, Juraj Kováčik, Veronika Šikulová, Jozef Zelizňák, Juraj Čorba & David Marcin, Iris Kopcsayová a iní.

Vstupenky:
– jednodňové: 3 € (v predaji na mieste)
– permanentku na celý festival v cene 6 € si môžete kúpiť v online predaji tu na našej stránke alebo na MaxiTicket.sk.

 

HLAVNÝ PROGRAM 

21. november (štvrtok)
18:00 – Bez hraníc – 100 rokov od narodenia Ladislava Mňačka
19:00 – Mila Haugová
20:00 – Nežný komiks ´89 – Soňa Balážová a Tereza Oľhová
21:00 – Viliam Klimáček

22. november (piatok)
18:00 – Všetky tie svety – Juraj Čorba, David Marcin
19:00 – Iris Kopcsayová
20:00 – Jozef Zelizňák
21:00 – Milo Janáč
22:00 – koncert Fågelle

23. november (sobota)
18:00 – Juraj Kováčik
19:00 – Veronika Šikulová
20:00 – Maroš Volovár – vydavateľstvo VALAL
21:00 – Márius Kopcsay

24. november – Rodinná nedeľa

17:00 – Divadlo Trieska: Útek

Sprievodný program

6. 11. 2019 – 6. 1. 2020
Čierna oslava / Výstava Kláry Štefanovičovej | Ypsalon 2019 v Kníhkupectve AF, Štefánikova 5
(vernisáž: 6. 11. o 18:00)

10. 11. 2019 o 18: 00
Ypsalon 2019 / Osamelí bežci – dokument s diskusiou v kultúrnom centre Malý Berlín.

19. 11. 2019 – 19. 1. 2020
Izolované slová / Jiří Valoch – Nádvorie priestor súčasnej kultúry v priestoroch galérie, Štefánikova 3
(vernisáž 19. 11. 2019 o 18:00)

21. 11. – 24. 11. 2019
Festivalové kníhkupectvo vo fojeri Malého Berlína

22. 11. 2019 – 22:00
Ypsalon 2019 / koncert Fågelle

PROFILY HOSTÍ

Mila Haugová je jednou z najvýznamnejších a najprekladanejších súčasných slovenských poetiek. Jemnosť, pokora a nádej v jej básňach si získali mnohých čitateľov. V jej tvorbe je možné nájsť množstvo odkazov na filozofické, kultúrne, umelecké, náboženské, mytologické zdroje a kontexty. Významné miesto však zohrávajú záznamy konkrétnych vnemov, opisy zážitkov, snov, nadzmyslových obrazov, ktoré vytvárajú svojrázny, originálny text. Je autorkou viac ako dvadsiatich básnických zbierok, publikovaných od začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia dodnes.

Knižne debutovala zbierkou básní Hrdzavá hlina (1980) pod pseudonymom Mila Srnková. Z ďalšej tvorby vyberáme: Čisté dni (1990), Dáma s jednorožcom (1995), Nad čistým ohňom dym (1998), canti…amore (2015). V knihe Písať ako dýchať (2015) podala mnohovrstevnú výpoveď o procese tvorby, o svojom vnímaní umenia. Jej básne boli preložené do nemčiny, angličtiny, francúzštiny, ruštiny, poľštiny, taliančiny a arménčiny.

Jej najnovšia kniha Archívy priestorov (2019) nie je tradičnou básnickou zbierkou, no celkom ani prózou.

Narodila sa v Budapešti (1942). Absolvovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre (1964). Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy emigrovala do Kanady, odkiaľ sa po roku vrátila na Slovensko. Bola redaktorkou literárneho časopisu Romboid (1986 – 1996). Žije striedavo v Bratislave a v Zajačej doline.

* * *

Jozef Zelizňák je jedným z najznámejších súčasných prekladateľov severskej literatúry, predovšetkým krimi.

Vyštudoval švédčinu, nemčinu a nórčinu na Univerzite Komenského v Bratislave, so stážami na univerzitách v Berlíne, Lunde či Bergene. Už počas štúdia začal prekladať prvé knihy z nórčiny a so školou sa rozlúčil prekladom kultovej knihy Erlenda Loeho Naivne. Super. Stojí tiež za prekladmi autorov ako Stieg Larsson, Astrid Lindgrenová či Jo Nesbø. Jeho najnovším prekladom je kniha Si mŕtvy. História bombardovania (2019) od švédskeho novinára a spisovateľa Svena Lindqvista, ktorá vyšla vo vydavateľstve Absynt.

* * *

Maroš Volovár vydavateľ, prekladateľ a predseda Východoslovenského združenia VALAL.

Venuje sa publikačnej činnosti a organizovaniu kultúrnych podujatí. Zameriava sa na kultúru vojvodinských Rusnákov, ktorí z územia dnešného Slovenska odišli za Márie Terézie. Zaujíma sa o rusínsku enklávu, ktorá na severe Srbska pretrvala dodnes. Fascinovaný objavom nepoznanej odnože východoslovenskej populácie sa začal viac zaujímať o jej kultúrne prejavy. A špeciálne o to, ako sa moderná či dokonca súčasná východniarska literatúra, paradoxne, rozvinula v prostredí balkánskeho exilu. Idea bola priviesť ju naspäť „domov“ a pokúsiť sa ju naservírovať slovenskému čitateľovi. Tak vzniklo vydavateľstvo VALAL, ktoré najnovšie vydalo Jedenie (2018) od Ivana Medešiho. Preložil ju práve Maroš Volovár a získala ocenenie Anasoft litera 2019.

* * *

Ladislav Mňačko – Bez hraníc

Ladislav Mňačko bol človekom bez hraníc. Svedčí o tom nielen jeho prezývka „zúrivý reportér“. Úprimne túžil po svete bez hraníc pre všetkých. A bol ochotný pre to spraviť, napísať čokoľvek. Až keď zistil, že takto hranice viac vytvára ako stiera, utiekol za hranice. Neskôr bojoval proti vytvoreniu hraníc medzi Českom a Slovenskom.

Hranice medzi reportážou a beletriou sú v prípade tvorby Ladislava Mňačka rovnako chvejivé ako v prípade jeho životných hraníc. Sú ostré, ale zároveň sa nedajú ľahko uchopiť. Rovnako ako sa nedajú uchopiť hranice medzi fikciou a realitou.

O oživenie týchto (bez)hraničných situácií sa pokúsi Daniel Domorák v koláži scénického čítania Mňačkovej prózy i reportážnej tvorby, ale aj odbornej prednášky o autorovi. V ich vzájomnom pôsobení. Bez hraníc.

Daniel Domorák

Vyštudoval literárnu vedu pod vedením profesora Petra Zajaca. V rámci Ústavu slovenskej literatúry SAV sa venuje existenciálnej literatúre a novej poetike. Poetike, ako zásadnému literárnovednému žánru nadväzujúcemu vzťah so zmyslom literatúry a umenia vôbec.

Pred šiestimi rokmi spoluzaložil nezávislé autorské divadlo DEMOscéna, v rámci ktorého pôsobí ako autor, režisér a herec.

* * *

Nežný komiks ´89 je sériou štyroch komiksov o Nežnej revolúcii určených najmä pre mladých ľudí, ale rovnako aj pre ich rodičov či starých rodičov, ktorí boli súčasťou novembra 1989. Je dielom štyroch rôznych autorov v spolupráci so štyrmi mladými ilustrátormi. Chce rozprúdiť diskusiu o súčasných dejinách. A ako sa vyjadrili autori, komiks nemá ambíciu nahradiť látku z učebníc, ani nepodáva dokonalý opis histórie. Naopak, ponúka príbehy, ktoré sa odohrali v nedávnej minulosti.

Tereza Oľhová sa venuje písaniu filmových scenárov a poviedok, televíznej a rozhlasovej tvorbe. Podieľa sa na projekte Nežný komiks ´89.

Vyštudovala scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Spolu s Martinou Sľúkovou debutovala knihou Inak sa mám fajn (2015). O dva roky neskôr ju spoločne zdramatizovali pre divadelné štúdio L+S.

V roku 2017 napísala scenár ku krátkemu filmu Alexandry Gojdičovej Pomocníci a robila dramaturgiu animovaného filmu Fifi Fatale. Pre rozhlas napísala pôvodnú rozhlasovú hru v cykle Ako to bolo ďalej (2016) podľa diela Jozefa Gregora Tajovského Statky-zmätky. Pravidelne prispieva do rozhlasových cyklov Sobotník či Poézia mesta. Tento rok sa zapojila do projektu Nežný komiks ´89, kde napísala druhú časť pod názvom Bežná, ktorú ilustrovala Mária Kraľovič.

Soňa Balážová pracuje na viacerých projektoch určených deťom. Okrem toho sa vo vydavateľstve Absynt stará o sociálne siete a podieľa sa na projekte Nežný komiks ´89.

Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Podľa jej scenára vznikli v roku 2015 dve populárne rozhlasové hry Tri prasiatka a Soľ nad zlato v réžii Roba Horňáka.

Od roku 2017 jej v časopise Slniečko pravidelne vychádza dobrodružná komiksová séria s názvom Zlatý zub, ktorú tvorí s Dávidom Marcinom. Jej prvá séria vyšla i v knižnej verzii vo vydavateľstve LIC. V súčasnosti pripravujú pre Slniečko jej tretie pokračovanie plné záhad a stromov.

* * *

Juraj Čorba a Dávid Marcin sú autormi experimentálnej grafickej novely Všetky tie svety.

Rozpráva príbeh dvoch špičkových expertov riešiacich nezvyčajnú bezpečnostnú hrozbu spojenú s nástupom nových technológií. Obaja analyzujú učenie zakladateľa antitechnologického hnutia, anonymného Helia, ktoré aktívne šíria jeho stúpenci prostredníctvom sociálnych sietí, 3D hologramov a ďalších nových komunikačných kanálov.

* * *

Iris Kopcsayová nastavuje zrkadlo žene, dnešnej dobe a vzťahom. Netvorí ľahkú ženskú literatúru, naopak reflektuje ženský svet veľmi zemito. Príznačné sú pre ňu irónia a sarkazmus.

Debutovala románom Bez lásky (2015). Neskôr jej vyšla kniha rozhovorov s filmovým kritikom Pavlom Brankom Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy (2017), zbierka poviedok Život je stupídny a plný pochybností (2017) a román Životná poistka (2018).

Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského. V minulosti pravidelne spolupracovala s českým týždenníkom Týden. Bola scenáristkou televíznych relácií Vadkerti talkshow a Takí sme boli, písala scenáre pre televízne kriminálne seriály V mene zákona a Prvé oddelenie. Spolupracovala s občianskym združením Občan, demokracia a zodpovednosť. Žije v Bratislave.

* * *

Milo Janáč vo svojej tvorbe pracuje so sarkazmom a iróniou. Jeho debutovou knihou je Milo nemilo, s ktorou sa dostal do finálovej desiatky Anasoft litera.

Narodil sa v Gelnici (1975). Vyštudoval kulturológiu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Počas štúdia publikoval prvé literárne pokusy v časopisoch Dotyky a Nové slovo. Neskôr pracoval v rôznych médiách (Východoslovenské noviny, SITA, denník Pravda) a na marketingovom oddelení telekomunikačnej spoločnosti. Po návrate do rodného mesta bol dlhodobo nezamestnaný, potom pracoval ako barman. V súčasnosti je vedúcim oddelenia kultúry na Mestskom úrade v Gelnici. Poviedky publikoval v Denníku N a pražskej A2.

* * *

Juraj Kováčik je autorom prozaických kníh, ktoré sú postavené na originálnej práci s atmosférou, s dôkladným zmyslom pre detail. Jeho hlavnými témami sú láska a smrť.

Kováčik (1964) kedysi pracoval ako ekonóm, potom sa venoval fotografii a vizuálnemu umeniu, dnes píše a pracuje v kníhkupectve. V roku 2011 mu vyšla kniha fotografií a textov s názvom Tatry. Jeho literárny debut V panoramatickom kine (2018) sa dostal do finálovej desiatky Anasoft litera. Druhou a najnovšou knihou je Všetky jeho svety (2019).

Študoval na VŠVU na katedre fotografie. Venoval sa publicistike a editoval on-line magazín o výtvarnom umení. Žije a pracuje v Bratislave a Smrečanoch.

* * *

Veronika Šikulová je autorkou prozaických kníh, ktorých nosnou témou je domov najmä v emotívnom, osobnom zmysle. Zaujímajú ju témy minulosti, detstva, časy v jej ponímaní idylické a dokonalé.

Debutovala zbierkou krátkych textov Odtiene (1997), za ktorú dostala Cenu Ivana Kraska. Po nej nasledovala novela Z obloka (1999), Mesačná dúha (2003), kniha pre deti To mlieko má horúčku (2006), zbierka krátkych poviedok Domček jedným ťahom (2009), román Miesta v sieti (2011), zbierka krátkych textov Diera do svetra (2012) a novela Medzerový plod (2014), za ktorú získala cenu Anasoft litera.

Okrem toho v roku 2014 vydala knihu esejí, rozhovorov, dialógov, poviedok o literatúre, hudbe, výtvarnom umení pod názvom Freska v dome. V roku 2016 vydala knihu poviedok Petrichor a svojou poviedkou prispela aj do knihy Ži vo mne (2018), konceptu Silvestra Lavríka, spolu s ďalšími slovenskými autormi.

Jej najnovšou pripravovanou knihou je Tremolo ostinato, román – neromán, rozprávanie o hudbe, slovách, písaní a vzťahoch. V knihe, v ktorej sa každodenné domáce a záhradné práce prelínajú s úvahami o literatúre a hudbe, autorka vstupuje do vzťahov s okolím.

Narodila sa v Modre (1967). Absolvovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila ako novinárka a popritom sa venovala písaniu próz. Prvé prózy publikovala v literárnej prílohe denníka Smena, v literárnych časopisoch Romboid, Slovenské pohľady a v zborníku mladých autorov Druhý dych. Žije a tvorí v Modre.

* * *

Márius Kopcsay je jedným z najvýraznejších autorov súčasnej slovenskej prózy, päťnásobným finalistom Anasoft litera a jeho prózy boli preložené do viacerých jazykov.

Hlavnou postavou jeho diel býva akýsi antihrdina, muž v strednom veku zo strednej triedy, ktorého optikou sa udalosti rozprávania sprostredkúvajú a vyhodnocujú. Hoci sú jeho príbehy ukotvené v konkrétnom historickom čase a priestore a disponuje výrazným zmyslom pre detaily vystihujúce kolorit doby, majú do istej miery aj charakter generačnej výpovede.

Debutoval zbierkou poviedok Kritický deň (1998), za ktorú získal Cenu Ivana Krasku. Okrem zbierok poviedok Stratené roky (2004), Zbytočný život (2006) a Veselé príhody z prázdnin (2011) vydal aj romány Domov (2005), Mystifikátor (2008), Medvedia skala (2009) a Jednouholník (2015).

Jeho najnovšou knihou je próza Stena (2018), ktorá je atypickým príbehom na hranici sci-fi reflektujúcim skúsenosť s totalitnými systémami a s ich schopnosťou kedykoľvek sa v reinkarnovanej podobe vrátiť.

Narodil sa v Bratislave (1968). Po roku 1989 sa začal venovať žurnalistike, v súčasnosti pracuje ako novinár v denníku SME. Jeho prózy boli preložené do viacerých jazykov, napr. do nemčiny, slovinčiny, poľštiny, arabčiny. Je niekoľkonásobným finalistom súťaže Poviedka a ceny Anasoft Litera.

* * *

Viliam Klimáček je prozaik, básnik a dramatik. Je päťnásobným držiteľom prestížnej Ceny Alfreda Radoka za najlepšiu českú a slovenskú hru roka. Vo svojich dielach využíva avantgardné jazykové prostriedky, postupy poklesnutých žánrov, prevracia tradičné literárne motívy a biblické mýty naruby.

Knižne debutoval zbierkou básní Až po uši (1988). Vydal desiatku prozaických diel, napríklad romány Panic v podzemí (1997), Váňa Krutov (1999) a Naďa má čas (2002), poviedky Ďalekohladenie (1991), rozprávky Noha k nohe (1996). V roku 1985 založil v Bratislave divadlo GUnaGU, v ktorom aj režíruje a príležitostne hrá. Pre Slovenské národné divadlo napísal a režíroval hry Demokrati a Karpatská horká.

Jeho najnovšou knihou je výber publicistických textov Divná doba (2018).

Narodil sa v Trenčíne (1958). Po vyštudovaní Lekárskej fakulty UK pracoval ako chirurg a anesteziológ. Po deviatich rokoch zanechal lekársku prax a venuje sa len divadlu a literatúre.

* * *

Organizátor: OZ Publikum.sk, Malý Berlín
Partner: Kníhkupectvo AF Trnava