Ypsalon 2020 / festival spisovateľov

Na šiesty ročník Ypsalonu zavítajú Alena Sabuchová, Zuzana Mojžišová, Katarína Kucbelová, Mária Modrovich, Márius Kopcsay, Balla, Jan Novák či Simona Čechová.

Vstupenky:
zdarma – ušetrené peniaze využite napríklad na nákup dobrej knihy

Svoje miesto si však zarezervujte, kapacita je obmedzená:

Lístky na štvrtok nájdete tu.
Lístky na piatok nájdete tu.
Lístky na sobotu nájdete tu.
Lístky na nedeľu nájdete tu.

Okrem toho predzvesťou hlavného programu bude beseda s jedným z najčítanejších domácich spisovateľov, Jurajom Červenákom. Tešiť sa tiež môžete na diskusiu s Danielom Domorákom pod názvom Posledné konce sveta o dystopii v domácej literatúre s hosťami: literárny vedec Pavel Matejovič, literárny historik Viliam Nádaskay, estetik a odborník na popkultúru Juraj Búry.

PROGRAM:

Štvrtok – 26. november:
18:00 – Posledné konce sveta – diskusia s Danom Domorákom o dystopii v slovenskej literatúre
19:00 – Kundera, český život a doba – Jan Novák
20:00 – Katarína Kucbelová

Piatok – 27. november:
18:00 – Mária Modrovich
19:00 – František Kozmon
20:00 – Márius Kopcsay

Sobota – 28. november:
18:00 – Zuzana Mojžišová
19:00 – Balla
20:00 – Alena Sabuchová

Nedeľa – 29. november:
14:00 – František z kompostu – Simona Čechová
15:00 – Pero odporúča nové detské knihy

 

PROFILY HOSTÍ

Jan Novák

Tradičné české meno skrýva netradičného životopisca. Jan Novák píše o niektorých našich českých bratoch a pracuje s menami, aké mu len tíško závidíme. Spolupracoval s Milošom Formanom, neskôr o ňom napísal biografiu. Prekladal Havla, neskôr mu za to tlieskali v zámorí. A začal písať o Kunderovi, neskôr sa s ním tento svetoznámy autor odmietol stretnúť. 

Svetlo sveta uzrel v roku 1953, aby o 16 rokov emigroval cez Rakúsko do Chicaga. Debutoval poviedkou Striptease Chicago, románovým debutom bolo dielo Miliónovým džípom v roku 1985. V ňom čerpal z rodinnej skúsenosti jeho otca. Ako scenárista spolupracoval na filme Valmont s Milošom Formanom. Scenáristicky stojí napríklad aj za filmom Báječná léta pod psa.

Zo spolupráce s Milošom Formanom vznikol aj jeho životopis (1994), o bratoch Mašínovcoch napísal knihu Zatím dobrý (2004). Niektoré diela z jeho pera majú aj komixovú podobu, tento rok vychádza v takejto forme príbeh Věry Čáslavskej, v roku 2016 sa kresleného spracovania dočkal Emil Zátopek. Tento rok sa na pulty kníhkupectiev dostala jeho kniha Kundera s podtitulom Český život a doba, ktorá je podrobným životopisom českého spisovateľa.

* * *

Mária Modrovich

Svetobežníčka Mária Modrovich sa na chvíľu zastaví aj v Trnave. Slovenka, ktorá sa čo-to prežila v Austrálii aj v USA sa s nami podelí o skúsenosti pri písaní, o zaujímavosti zo života v zámorí a možno aj o to, čo ju hnevá na rodnej Petržalke. 

Pochádza síce zo Slovenska, kde sa v roku 1977 narodila, svojou poviedkou však debutovala v USA. Zo Spojených štátov posielala domov stĺpčeky pre noviny. Dnes žije v rodnej Bratislave. V literárnej súťaži Poviedka v roku 2010 získala prémiu. Jej knižným debutom bola zbierka poviedok Lu & Mira (2011) obsahujúca poviedky zo slovenského aj amerického prostredia. V roku 2013 jej vyšiel román Tichý režim, v ktorom sa zamýšľala nad podobami lásky, od tej romantickej, až po tú stalkerskú. Kniha desiatich textov Flešbek (2017) bola zaradená do finálovej päťky súťaže Anasoft litera a nominovaná na Európsku cenu za literatúru 2019. 

Minulý rok sa do sveta dostala kniha Rozhovor s členkou kultu. Spisovateľka prináša príbeh fiktívneho kultu prostredníctvom rozhovorov s jeho ženskými členkami. Tie zanechali priateľov, partnerov, rodiny, a domov vymenili za izolovaný pobyt v lese s bývalou speváckou hviezdou. 

* * *

Alena Sabuchová

Tajomstvá čarovných liečiteliek budeme odhaľovať spolu s ďalšou hosťkou, Alenou Sabuchovou. Pozrieme sa na hranice a za hranice, hoci aktuálna situácia cestovaniu nepraje. Vyberieme sa k severným susedom, k bytostiam takmer čarovným. Či sú ich medicínske schopnosti zázračným darom zhora, alebo len ľudovou povedačkou, možno prezradí autorka.

Alena Sabuchová píše knihy aj scenáre. Narodila sa v roku 1989. V roku 2016 zaujala knižným debutom Zadné izby, a to až tak, že za knihu dostala Cenu Ivana Kraska aj Cenu Nadácie Tatra banky. Po tejto zbierke poviedok prišla jej druhotina Šeptuchy. Román bol natoľko čarovný, že jeho autorke priniesol víťazstvo v 15. ročníku literárnej ceny Anasoft litera. Šeptuchy sú príbehom z oblasti Podlasia v Poľsku, ktoré hraničí s Bieloruskom. Tu žijú aj šeptuchy, miestne ľudové liečiteľky, ktoré, ako už ich meno napovedá, liečia šepkaním.  

Život týchto žien zachytáva spisovateľka vo všetkých kontrastoch. Šeptuchy si zachovávajú svoje tajomno, zároveň však poskytujú objednávky cez mobil. Komunikujú so živými aj mŕtvymi a skúšajú prenášať svoje povolanie a poslanie na ďalšie generácie. Do príbehu v knihe nahliadame cez život dvoch kamarátok. Cez rozprávanie Aleny Sabuchovej zasa nahliadneme do lákavého príbehu.

* * *

František Kozmon

Kozmon sa narodil v Nitre a na jeho ceste za kariérou do Bratislavy sa študijne zastavil aj v Trnave. Pri svojom návrate do Malého Ríma nám povie viac o svojom zverinci. Samozrejme „Frankie“ nie je chovateľ, ale spisovateľ, názvy jeho diel však majú hlavne živočíšne mená. Píše úspešnú detektívnu sériu, nedávno mu vyšla novinka s názvom Červ. Žiadnych desivých kriminálnych výjavov sa báť nemusíte, s Františkom to bude príjemná debata.

Narodil sa v roku 1988 a vždy ho to ťahalo k spisovateľstvu. Žáner detektívky si obľúbil a vlastne pri ňom už ostal. Jeho debut Posledný prípad kapitána Čontoša z roku 2014 zaujal kritiku, zvíťazil s ním v súťaži Detektívka 2014. 

Od roku 2016 pracuje na knižnej sérii o vyšetrovateľovi Marekovi Wolfovi. Najprv mu vyšla kniha Potkan, ktorá zaujala čitateľov natoľko, že nemal na výber a musel napísať aj voľné pokračovanie s názvom Rosnička. V roku 2018 pokračoval Kukučkou, o rok neskôr mu vyšla kniha Vlk. Najnovšie sa na pultoch kníhkupectiev objavil Červ. Inšpiráciu k nemu čerpal autor v prihraničných lužných lesoch. Možno aj o jeho výletoch do tajuplnej prihraničnej oblasti porozpráva na Ypsalone.

* * *

Katarína Kucbelová

Pod Kráľovou hoľou zrodila sa kniha Čepiec spisovateľky Kataríny Kucbelovej. Najmä (ale nielen) o čarovnej oblasti Slovenska bude rozhovor na festivale Ypsalon. Katarína sa vybrala na toto miesto so zámerom naučiť sa šiť čepiec, popri tom však nasávala nové informácie a vedomosti o regióne, ľuďoch, neľahkých osudoch a čo-to sa naučila o sebe. A o čepiec, zdá sa, nakoniec možno ani nešlo.

Vek dámy sa nezvykne zverejňovať, preto len povieme, že Katarína Kucbelová sa narodila v roku 1979. Presadila sa ako poetka, jej novela Čepiec (2019) je vlastne jej prozaickým debutom. Dovtedy vydala štyri básnické zbierky. Začalo to Športom (2006), pokračovalo Malým veľkým mestom (2008), nasledovala zbierka Vie, čo sa urobí (2013) a minulý rok aj Duály.

Jej básne si viete prečítať v desiatich rôznych jazykoch. Ak práve nepíše, pracuje ako kultúrna manažérka. Aby toho nebolo málo, je spoluzakladateľkou literárnej ceny Anasoft litera, do roku 2012 dokonca pôsobila ako jej riaditeľka. Rodená Banskobystričanka žije v Bratislave, kde vyštudovala Vysokú školu múzických umení.

* * *

Márius Kopcsay

Jeho výskyt na Ypsalone sme hlásili už v premiérovom ročníku. A keďže je Márius Kopcsay vždy veselá spoločnosť, voláme ho opäť. Živí ho písané slovo, nielen to knižné, ale aj komentátorské. Tu a tam glosuje, tu a tam analyzuje a pridáva aktuálnym udalostiam nový, svieži rozmer. 

Narodil sa 4 mesiace pred príchodom vojsk Varšavskej zmluvy. Humanitné smery nemohol študovať, preto sa dal najprv na chémiu, neskôr na učiteľstvo chémie a fyziky. Po revolúcii ho uchvátila žurnalistika, bol šéfredaktorom časopisu Mosty, komentátorom Nového času, Pravdy, denníka SME a dnes píše pre TASR. Písal scenáre pre slovenské seriály, spolupracoval so Slovenským rozhlasom a scenáristicky sa podieľal aj na dokumente HBO s názvom Erotic Nation.

Za debutovú zbierku Kritický deň (1998) dostal Cenu Ivana Kraska za najlepší literárny debut. Nasledovala zbierka Stratené roky (2004), román Domov (2005) a zbierka Zbytočný život (2006), ktorá mu priniesla Hlavnú výročnú cenu Asociácie obcí spisovateľov Slovenska. V posledných rokoch zarezonovalo jeho Asvabaždénie (2015). Román mu vyniesol nomináciu na cenu Tatrabanky. 5-násobný finalista súťaže Anasoft litera, ktorého diela vyšli v českom, nemeckom, holandskom, anglickom, arabskom, slovinskom či v bulharskom jazyku naposledy vydal román Stena (2018).

* * *

Zuzana Mojžišová

Ak nepíše, učí. To je pracovný život Zuzany Mojžišovej v skratke. Aj dvojnásobnú finalistku súťaže Anasoft litera privítame na šiestom ročníku festivalu Ypsalon. Zuzana si odskočí z hlavného mesta, z domčeku so záhradou, do trnavského Malého Berlína, aby nám prezradila viac o svojej novej knižke – románe Modus vivendi.

Je spisovateľkou a scenáristkou. Filmovú scenáristiku dokonca vyštudovala, konkrétne na VŠMU v Bratislave na katedre umeleckej kritiky. Tam sa jej zapáčilo až natoľko, že na mieste ostala učiť. Debutovala zbierkou poviedok Afrodithé v roku 1997 a potom si od kníh dala trinásťročnú prestávku. Návrat do sveta „dospeláckej“ literatúry sa konal v roku 2010 prózou Bon voyage, s ktorou sa hneď dostala do finálovej desiatky ceny Anasoft litera. Pokračovala novelou Genius Loci z roku 2013. Tá je historickou prózou konfrontujúcou pohľad dieťaťa na historické udalosti medzivojnového Československa, dotýka sa i päťdesiatych rokov minulého storočia. 

Aby toho nebolo málo, Zuzana píše napríklad aj pre najmenších. Vyšli jej knihy Dve – tri prasiatka a Rozprávky na sedem dní + Makarena. V roku 2014 jej vyšla odborná publikácia Premýšľanie o filmových Rómoch.

* * *

Balla

Balla vďaka svojim poviedkam zamotáva mysle čitateľov už takmer tri desaťročia. Pri anketách popularity sa medzi fanúšikmi aj kritikmi jeho tvorba pravidelne dostáva na najvyššie priečky. Neštíti sa irónie, niekedy je vám pri čítaní jeho kníh veselo, inokedy smutne. Ako v živote, na ktorý Balla nahliada svojsky a pútavo.

Jeho život je spätý s Novými Zámkami. V malebnom meste sa narodil v roku 1967 a žije tam dodnes, s jedinou prestávkou na štúdium Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Po nej sa zamestnal na Okresnom úrade práve vo svojom rodnom meste.

S poviedkami začínal v roku 1992, knižný debut Leptokaria mu vyšiel o štyri roky neskôr. Napísal knihy Outsideria, Tichý Kút, Gravidita či Cudzí. Kniha Veľká láska sa stala Knihou roka 2015, V mene otca zasa získala cenu Anasoft litera. Jeho aktuálne poslednou knihou je zbierka bizarných príbehov ešte bizarnejších postáv Je mŕtvy. 

 

* * *

Simona Čechová

Na tomto ročníku Ypsalonu sa prenesieme aj do sveta detskej knihy. Diskusia so Simonou Čechovou však nebude len pre najmenších. Autorka predstaví Františka, veselú kopu s drobnou osobnostnou krízou. Faktom je, že František je dážďovka a narozdiel od iných kamarátov v záhrade má pocit, že nie je dosť užitočný. Ono to však asi nebude pravda. Snáď nám ilustrátorka prezradí, ako je to naozaj.

Simona Čechová je ilustrátorka, ktorej v životopise svieti napríklad aj spolupráca s úložiskom WeTransfer. Rodáčka z Trnavy žijúca v Bratislave inklinovala ku kresleniu už odmala. Bavila ju výtvarná výchova, len si nevedela predstaviť, že ju takáto práca bude živiť. Po gymnáziu zamierila do Veľkej Británie, študovala na University of Bedfordshire. Práve tam sa naplno začala venovať ilustráciu, ktorá je pre ňu, ako sama hovorí, najlepšia vtedy, keď má pri tvorbe voľné ruky.

Na novembrovom Ypsalone porozpráva o novej knihe František z kompostu. Už podľa názvu a pár slovách o príbehu je jasný ekologický zámer, no v detskej publikácii je oveľa viac. Čo, to nám prezradí Trnavčanka Simona Čechová osobne.

* * *