Už čoskoro sa uskutoční najväčší literárny festival v Trnave – Ypsalon 2023.
Čakajú na vás štyri literárne dni, počas ktorých sa môžete tešiť na besedy a diskusie s poprednými slovenskými aj zahraničnými autormi. Každý z dní ponúka staronové témy rezonujúce v súčasnej literatúre. Okrem toho chystáme pre vás aj viacero iných prekvapení.
PROGRAM:
22. november, streda: Krehkosť slobody ~ ukrajinský špeciál
- 18:00 – Prečo čítať ukrajinskú literatúru? – Filip Ostrowski (Absynt), Ferči Malík (BRAK), Marek Vadas
moderuje Anna Siedykh - 19:00 – Pašovanie. Láska. Sloboda. Andrij Ľubka: Karbid
moderuje Vitalia Bella - 20:00 – O próze Serhija Žadana a Oksany Zabužko s prekladateľom Ondrejom Hubinským
moderuje Anna Siedykh
23. november, štvrtok: Forma
- 18:00 – Otvorené konce Pavla Rankova
moderuje Dado Nagy - 19:00 – Skúmanie hraníc v mladej slovenskej próze: Dominika Moravčíková, Jakub Juhász
moderuje Michal Tallo - 20:00 – Mastný muž: Balla, Milo Janáč, Nicol Hochholczerová
moderuje Dado Nagy
24. november, piatok: Krajina matiek
- 18:00 – Soňa Uriková: Dôvod na radosť
moderuje Alexandra Jurišová - 19:00 – O rodinnej ságe Slavky Liptákovej
moderuje Eva Šulková - 20:00 – Materstvo a literatúra: Monika Kompaníková, Mirka Ábelová, Vanda Rozenbergová
moderuje Alexandra Jurišová
25. november, sobota: Komiks
- 16:00 – Workshop: Tvorba komiksu s Dávidom Marcinom
- 16:00 – Oksana Zabužko: Najdlhšia cesta – ONLINE fb/MalyBerlin
moderuje Weronika Gogola – tlmočí Ondrej Hubinský - 18:00 – O komikse vážne – prednášková beseda s Martinom Foretom
moderuje Juraj Búry - 19:00 – Lasica a Satinský s Petrom Gärtnerom
moderuje Ľubo Šulko - 20:00 – Komiksové potulky s Danielom Majlingom
moderuje Juraj Búry
PROFILY HOSTÍ:
streda / 22. november
Filip Ostrowski
je spoluzakladateľ vydavateľstva Absynt. Stará sa o komunikáciu, no zodpovedá i za reklamu a marketing. Reportážna literatúra mu zachutila kedysi dávno na dovolenke pri Baltskom mori. Bola to Futbalová vojna Ryszarda Kapuścińského, ktorú potajomky vytiahol rodičom z kufra. Z ukrajinských kníh vyšiel v jeho vydavateľstve oceňovaný titul Internát od kultového spisovateľa Serhija Žadana a reportážna zbierka Naši iní Olesii Jaremčuk o národnostných menšinách.
Ferči Malík
je organizátorom literárnych podujatí na čele s festivalom BRaK – Bratislavský knižný festival. Propaguje slovenskú literatúru v rámci projektu literarnyklub.sk. Zároveň je vydavateľom kvalitných kníh, medzi ktoré patria aj ukrajinské tituly. Pravidelne cestuje na ukrajinské festivaly spolu so slovenskými autormi a autorkami.
Marek Vadas
je rodákom z Košíc, ale momentálne žije a pracuje v Bratislave. V roku 2007 získal ocenenie Anasoft litera za knihu Liečiteľ. Pravidelne absolvuje cesty do Afriky, ktorými sa inšpiruje pri písaní svojich románov. S knihou Šesť cudzincov sa dostal do finálovej päťky súťaže Anasoft litera. Je tiež redaktorom Knižnej revue, v ktorej inicioval vydávanie esejí ukrajinských intelektuálov a intelektuálok. Pravidelne cestuje na ukrajinské literárne festivaly a skúma literárny priestor tejto krajiny.
Andrij Ľubka
je ukrajinský spisovateľ, básnik a esejista. Vyštudoval vojenskú školu v Mukačeve, ukrajinskú filológiu na Užhorodskej univerzite a balkánske štúdiá na Varšavskej univerzite. Napísal niekoľko zbierok poézie, poviedkových kníh, románov a cestovateľských esejí. Jeho román Karbid (2015) sa umiestnil vo výbere piatich najlepších kníh podľa BBC Ukraine; poľský preklad sa dostal do užšieho výberu ceny Angelus a vyšiel aj v anglickom a slovinskom preklade. Ľubka je prekladateľom z poľštiny, chorvátčiny, srbčiny a z angličtiny a je dramaturgom dvoch medzinárodných festivalov poézie. Patrí medzi aktívnych dobrovoľníkov, pomáha ukrajinskej armáde. Slovenský preklad jeho knihy Karbid vyšiel vo vydavateľstve N Press.
Oksana Zabužko
je jednou z najznámejších ukrajinských, ale aj svetových intelektuálok. Je spisovateľka, poetka, esejistka a publicistka. Zaoberá sa filozofiou a kulturológiou. Je najprekladanejšou ukrajinskou autorkou. Slovenských prekladov veľa nemá, preto chceme jej tvorbu priblížiť slovenskému publiku. Je držiteľkou viacerých cien, medzi ktoré patria aj prestížna cena Angelus a Shevchenko National Prize. Prvý román Oksany Zabužko, ktorý vyšiel v češtine s názvom Polní výzkum ukrajinského sexu, je jedným z kľúčových textov ukrajinskej literatúry. Po začiatku totálnej invázie napísala esej Najdlhšia cesta, ktorý vysvetľuje ukrajinské kontexty a vzťahy s Ruskom.
štvrtok / 23. november
Dominika Moravčíková
sa venuje poézii aj próze. Zaujíma ju hudobná antropológia, muzikológia a okrem toho aj stredoveké legendy, ktoré sú námetom viacerých jej básní. Jej zbierka poézie Deti Hamelnu bola označená za najsilnejší slovenský debut posledných rokov. Zbierka próz Dom pre Jeleňa dostala veľa pozitívnych odoziev od literárnych kritikov aj publika. Absolvovala tvorivé rezidencie v Kine Úsmev v Košiciach a rezidenčný program Trojica Air v Banskej Štiavnici.
Jakub Juhász
vyštudoval kulturológiu v Nitre a teóriu interaktívnych médií na FF MU v Brne. Venuje sa experimentálnej hudbe a vedie malé hudobné vydavateľstvo mappa editions. Knižne debutoval roku 2016 prózou Novoročný výstup na Jaseninu, s ktorou sa dostal do desiatky finalistov ceny Anasoft litera a získal za ňu Cenu Jána Johanidesa pre mladého autora. S knižkou PS sa tento rok dostal do finále Anasoft litera.
BALLA
je oceňovaný slovenský autor z Nových Zámkov. Absolvent Vysokej školy ekonomickej v Bratislave popri písaní pracuje na okresnom úrade v rodnom meste. Päťkrát sa dostal do finálovej desiatky Anasoft litera, v ostatnom ročníku bol vo finálovej päťke s knihou Medzi ruinami. Je laureátom Ceny Ivana Kraska, víťaz literárnych súťaží a jeho diela boli preložené do mnohých jazykov.
Milo Janáč
je autorom knihy Milo nemilo, ktorá v roku 2019 dostala cenu čitateľov a čitateliek Anasoft litera. Počas štúdia publikoval prvé literárne pokusy v časopisoch Dotyky a Nové slovo. Neskôr pracoval v rôznych médiách (Východoslovenské noviny, SITA, denník Pravda) a na marketingovom oddelení telekomunikačnej spoločnosti Antik Telecom. Po návrate do Gelnice bol dlhodobo nezamestnaný, potom pracoval ako barman, z čoho vo svojej prvotine čerpal. V súčasnosti je vedúcim oddelenia kultúry na Mestskom úrade v rodnom meste.
Nicol Hochholczerová
zaujala literárnu obec debutovou novelou Táto izba sa nedá zjesť, ktorá bola vybraná aj do najlepšej päťky ceny Anasoft litera 2022. V knihe opisuje zneužívanie starším učiteľom počas základnej školy. Predtým vyhrávala v rôznych literárnych súťažiach, zabodovala aj v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Nicol pochádza z Rimavskej Soboty, v súčasnosti študuje na katedre grafiky Akadémie umení v Banskej Bystrici.
piatok / 24. november
Soňa Uriková
sa narodila v Považskej Bystrici, vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. V roku 2015 jej vyšla debutová zbierka poviedok Živé ploty (KK Bagala), v 2020 kniha pre deti Jašo na jarmoku (ahaslovakia). Organizuje literárny projekt Medziriadky, vedie workshopy kreatívneho písania, prispieva do rozhlasu, časopisov či knižných antológií. V poslednej zbierke poviedok Dôvod na radosť načrtáva obrazy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, starými rodičmi a vnúčatami, slimákmi a králikmi. Zaobíde sa pritom bez veľkých gest a so zmyslom pre zápletku sa sústreďuje na detail, pretože to podstatné sa často ukrýva v zdanlivo nepodstatnom, nevypovedanom a nepomenovateľnom. Je držiteľkou tohtoročného ocenenia Anasoft Litera.
Slavka Liptáková
je scenáristka, dramaturgička, ale najmä spisovateľka. Píše pre všetky vekové kategórie. Je autorkou rozhlasových hier, vzdelávacích a diskusných rozhlasových cyklov, spolupracovala na tvorbe niekoľkých slovenských televíznych seriálov. Minulý rok sa pripomenula knihou Krajina matiek, rodinnou ságou o troch generáciách sestier a ich osudoch v priebehu minulého storočia.
Monika Kompaníková
poznať ju môžete ako autorku kníh pre deti aj pre dospelých. Monika Kompaníková vyštudovala maľbu na VŠVU v Bratislave, pracovala v kníhkupectve a vo svete kníh môžete často stretnúť jej „deti“ – literárne noviny Čo čítať a web medziknihami.sk. Je autorkou svetovo uznávaného románu Piata loď či detských Hlbokomorských rozprávok.
Vanda Rozenbergová
patrí medzi najjasnejšie zjavy v slovenskej literatúre. Populárna je medzi malými aj veľkými. Pravidelne sa vyskytuje v rebríčkoch popularity a jej knihy majú radi fanúšikovia aj kritici. Tá posledná s názvom Storočie sa dostala na pulty kníhkupectiev tento rok a rozpráva príbeh obyvateľov jedného (ne)imaginárneho domu plného (ne)imaginárnych obyvateľov v (nie tak veľmi imaginárnej) obci Zdochliare.
sobota / 25. november
Dávid Marcin
sa venuje komiksovej tvorbe, najmä tej, v ktorej využíva pomoc grafických programov. Je spoluautorom grafickej novely o Van Goghovi i jej nepriameho pokračovania. S Jurajom Čorbom pripravil grafickú novelu Všetky tie svety, spolupracuje aj na detských komiksových sériách Zlatý zub a Supermária, ktoré vychádzajú v detskom časopise Slniečko. Je aj zakladateľom občianskeho združenia Pomimo, ktoré je zamerané na tvorbu a popularizáciu komiksu.
Martin Foret
sa dlhodobo venuje teórii grafických noviel a komiksu, o ktorom bude na tohtoročnom Ypsalone aj rozprávať. Pracoval aj na knihe, ktorá mapovala československú históriu tohto žánru. Pôsobí na Katedre mediálnych a komunikačných štúdií, získal viacero ocenení (Kniha roku, Cena Muriel, Zlatá stuha) práve za svoju prácu na teoretických štúdiách o komikse.
Peter Gärtner
je scenárista, dramatik, spisovateľ a bábkoherec. Jeho meno zarezonovalo v súvislosti s knihou Radostná správa. Ide o komiksový príbeh zo 60. rokov minulého storočia, mapujúci začiatky dvojice Milan Lasica – Július Satinský v časoch, ktoré humoru nepriali. Tento rok vychádza jeho pokračovanie pod názvom Deň radosti, tentoraz z obdobia 70. a 80. rokov, takisto s duom L+S.
Daniel Majling
je dramaturg, scenárista a spisovateľ. Jeho tvorba je nasiaknutá humorom, rovnako ako jeho prejav v rozhovoroch a diskusiách, do ktorých je pozvaný. Jeho komiksové knihy Gemer, Rudo a Zóna zarezonovali dávkami sarkazmu a nápaditého cynizmu. Napísal aj zbierku poviedok Ruzká klasika, ktorá je vynikajúcou paródiou na klasické ruské diela a na glorifikovanie reality v tejto krajine.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Mesto Trnava a Slovenské literárne centrum.
Za finančnú podporu ďakujeme aj Veľvyslanectvu Ukrajiny na Slovensku.
Mediálni partneri: Denník N, Knižná revue, Literárne noviny, Vlna, Aktuality.sk, trnava-live.sk, trnavskyhlas.sk, Trnavsko, Trnavské rádio, Rádio Devín, Medzi knihami, novyny.sme.sk.