Ladislav Fančovič: Koncert s Raschèr Saxophone Quartet v Trnave ponúkne intenzívnejší zážitok, než kdekoľvek inde

Budúci mesiac sa Malý Berlín premení na domov netradičných hudobných kreácií. Saxofónové kvarteto Raschèrovcov spolu s Ladislavom Fančovičom v rámci série koncertov b minor pripravujú program, aký ešte (nielen) trnavské publikum nemalo šancu zažiť. Práve so slovenským klaviristom sme sa porozprávali o tom, čo sa vlastne chystá.

Čo čaká divákov, ktorí zavítajú 9. marca do Malého Berlína?

Divákov čaká veľmi zaujímavá dramaturgia pozostávajúca aj zo skladieb, ktoré na Slovensku neboli ešte nikdy uvedené. Takou je dokonca aj skladba relatívne staršieho dáta, jedná sa o kvinteto Wolfganga Amadeusa Mozarta, ktoré uvedieme v premiére v mojej úprave pre saxofónové kvarteto a klavír. Skladba tak dostane novú zvukovú podobu oproti tomu, ako sú na ňu ľudia zvyknutí. Hlavnou výzvou pre nás ako interpretov budú dve premiérové kvintetá pre klavír a saxofóny, ktoré nám napísal skladateľ z Talianska – Giorgio Colombo Taccani a slovinský skladateľ Uroš Rojko. Práve tieto dve skladby sú najväčším lákadlom. Sú veľmi náročné na každého zúčastneného interpreta, takže sa návštevníci naozaj majú na čo tešiť.

Čo ďalšie môžeme od koncertu očakávať?

V podaní Raschèr Saxophone Quartet zaznejú ešte skladby J. S. Bacha a Bélu Bartóka v úprave Andreasa van Zoelena. Ten ich prearanžoval pre saxofóny a prítomných čaká aj malý klavírny sólový výstup v mojom podaní. Z 24 klavírnych prelúdií Ilju Zeljenku zahrám štyri prelúdiá, ktoré by som chcel venovať nedožitému 90. výročiu narodenia tohto nášho významného hudobného skladateľa. 

Dalo by sa povedať, že pôjde o exkluzívny koncert, kvôli menu hudobníkov, aj kvôli aktuálnej situácii a opatreniam.

Áno, ja sa nesmierne teším, pretože Raschèr Saxophone Quartet je v podstate najelitnejšie zoskupenie v rámci súborov tohto typu vo svete. V roku 2019 oslávili päťdesiat rokov od založenia, čo svedčí o obrovskej tradícii. Navyše, pokiaľ mám dobré informácie, tak ako kvarteto doposiaľ na Slovensku koncertne neúčinkovali. Toto zoskupenie založil jeden z pionierov klasického saxofónu Sigurd Raschèr v roku 1969. Zoskupenie na Slovensku účinkovalo iba v rámci našich majstrovských kurzov Saxophobia Bratislava v roku 2019, keď oslavovali 50 rokov od založenia. Teraz sa veľmi tešíme, že prijali pozvanie opäť. Zároveň sme pred dvoma rokmi začali plánovať aj toto turné, ktoré začne hneď po skončení majstrovských kurzov Saxophobia Bratislava.

Saxofónové kvarteto – to znie naozaj zaujímavo a netradične, najmä v našich končinách.

Áno a možno ešte v rámci saxofónu a slovenského vnímania tohto nástroja je to výnimočné v tom, že vôbec nejde o jazzovú alebo jazzom ovplyvnenú hudbu, ale bude to naozaj čistá klasika, teda od Mozarta až po najsúčasnejšie moderné skladby, ktoré vznikli v poslednom roku. Navyše, niektoré použité techniky a zvukové efekty možno ľuďom vyrazia dych.

V tej súvislosti mi napadá možno trochu zapeklitá otázka. Ak divák nepozná toto saxofónové kvarteto a je zvyknutý na to, že saxofón patrí do jazzu, mal by pred koncertom hľadať na internete videá a zistiť, čo ho čaká, alebo radšej prísť a rovno sa nechať prekvapiť až Malom Berlíne?

Myslím si, že oba tieto prístupy nemôžu nič pokaziť. V tom prvom prípade budú možno trochu viac pripravení na to, čo ich čaká, ale aj tak si myslím, že dych im to vyrazí. Ako som už hovoril, niektoré z tých skladieb, ktoré zaznejú, sa nedajú nájsť na žiadnom CD ani na YouTube, takže to bude prekvapenie v každom prípade.

Ako ste sa dali dokopy s Raschèr Saxophone Quartet?

Saxofónu som sa najprv venoval ako samouk, neskôr už aj s pedagogickým dozorom, ale najskôr som do toho sveta načrel iba cez starý jazz, ktorý ja hrávam už vyše desať rokov s mojim swingovým orchestrom Fats Jazz Band. Keď som sa v roku 2015 rozhodol založiť na Slovensku saxofónové kvarteto, ktoré by sa venovalo interpretácii starej ragtime hudby na historických saxofónoch zo začiatku minulého storočia, tak som ešte nemal veľkú predstavu o tom, ako by to celé malo fungovať. Snažil som sa na internete hľadať nejaké súbory, ktoré sa tomuto venujú, a zistiť aké typy nástrojov používajú. A tak som sa dostal k Raschèr Saxophone Quartet. Od začiatku som ich vnímal ako najvyššie saxofónové božstvo. Keď sme začali v roku 2017 organizovať majstrovské kurzy, tak mi napadlo, že by som skúsil osloviť niekoho z Raschèr Saxophone Quartet. S malou dušičkou som napísal cez messenger správu Andreasovi van Zoelenovi, ktorý hrá v Raschèr Saxophone Quartete a, na moje prekvapenie, reakcia bola veľmi otvorená, pozitívna. V podstate okamžite prijal pozvanie a takto sa vlastne začal náš prvý kontakt. Ja som ešte medzičasom navštívil dva ich koncerty, kde sme dohodli všetky detaily a naozaj Andreas van Zoelen prišiel na jar 2018 do Bratislavy. O rok na to sa podarilo mať tu aj celé ich saxofónové kvarteto. Naša spolupráca sa postupne veľmi zintenzívnila, ja som sa medzičasom rozhodol ísť študovať saxofón na vysokú školu do Holandska, kde učí práve Andreas van Zoelen. To, že sa nám na Slovensko podarilo dostať Raschèrovcov, vnímam ako malý zázrak.

Zaujímalo by ma, či musí medzi hudobníkmi, ktorí takto spolu hrávajú, fungovať aj dobrá chémia. Jednak pre nich, ale aj pre divákov, ktorí ju vycítia. 

Určite áno, a je to špeciálne dôležité pri komorných zoskupeniach. Kvarteto, či už sláčikové alebo dychové, je, myslím si, najintímnejší spôsob hudobnej spolupráce. Vyžaduje si obrovské množstvo práce a skúseností. Na druhej strane, napriek tomu, že je niekto fantastický inštrumentalista s príkladnou prípravou na skúšky súboru, tak je samotný skúšobný proces vždy plný kompromisov z každej strany. Takže naozaj to vyžaduje aj dobrú chémiu a ľudí, ktorí naozaj vedia medzi sebou komunikovať a akceptovať rozličné názory. To je vlastne základ toho, aby vznikol nejaký zmysluplný, umelecký, tvorivý proces.

Bolo náročné dotiahnuť takýchto svetových hudobníkov, ktorí hrali v rôznych svetoznámych halách, do Trnavy?

Sú to veľmi otvorení ľudia, takže vôbec neriešili veľkosť mesta, alebo priestoru, kam idú, ale skôr sa tešia z každej takejto možnosti ukázať svoje umenie na miestach, kde ešte neboli. Takže myslím si, že sa tešia na celé toto malé slovenské turné, na ktorom uvidia rôzne koncertné sály od Filharmónie Košice cez Malý Berlín v Trnave až po veľké štúdio Slovenského rozhlasu. Myslím si, že to bude aj pre nás, interpretov, veľmi zaujímavé, pretože každý priestor bude veľmi osobitý a všade bude akustika úplne iná. Koncert v Trnave bude mať vzhľadom k skutočne komornému priestoru malého Berlína veľmi intímnu atmosféru. Nebude na ňom toľko ľudí ako napríklad v Košiciach, alebo v Bratislave, kde je sála pre 500 až 600 ľudí. Pre divákov, ktorí prídu do Malého Berlína, bude veľkým bonusom, že nás budú mať len kúsok od seba a budú mať oveľa intenzívnejší zážitok ako návštevníci koncertov v ostatných mestách, kde nás budú počúvať a vidieť z niekoľkých desiatok metrov. 

Kvarteto bude v Trnave prvýkrát, vy ste už v Malom Berlíne ako doma. Aký máte vzťah ku kultúrnemu centru Malý Berlín a čím je pre vás výnimočné?

Môj vzťah k Malému Berlínu je veľmi intenzívny už niekoľko rokov. Mal som možnosť prezentovať tu niekoľko rôznych typov koncertov. Prišlo mi ako skvelý nápad Malému Berlínu tento projekt ponúknuť a teším sa, že sa to podarilo dotiahnuť do úspešného konca. Koncert je naplánovaný, teším sa, že sa uskutoční a vlastne som mal taký pocit, že toto je presne ten typ programu, dramaturgie a umeleckej idei, ktorá sa do Malého Berlína bude hodiť v rámci cyklu koncertov klasickej hudby. Okrem toho si nesmierne cením, že aj napriek lockdownu, ktorý sme mali túto zimu, sa nám podaril v Malom Berlíne začiatkom decembra online koncert s mojim projektom THE SAXOPHONE CONNECTIONS. Pre mňa to bol naozaj dôkaz toho, že Malý Berlín sa aj v ťažkej situácii snaží vyjsť čo najviac v ústrety umelcom. V kontexte vecí, ktoré sa na Slovensku v posledných mesiacoch a rokoch v kultúre dejú, ide o niečo naozaj vzácne a výnimočné.

S akým nástrojom budete na koncerte vystupovať vy?

Na koncerte budem hrať iba na klavíri, na tom je vlastne postavená celá dramaturgia a koncept, ktorý spája klavír so štyrmi saxofónomi. Už úplne na začiatku, keď sme to s Raschèrovcami riešili ako ideu, sme pracovali s tým, že je to vlastne prvýkrát, čo vôbec takéto niečo robia. Je to nová výzva, nová zvuková kombinácia.

Na záver skúsme na koncert pozvať najprv divákov, ktorí pravidelne chodia na podujatia takéhoto typu. 

Milí priatelia a nadšenci vážnej hudby, veľmi rád by som vás čo najsrdečnejšie pozval na koncert, ktorý sa uskutoční 9. marca o 19-tej hodine v Malom Berlíne, na ktorom budete môcť počuť jedno unikátne zoskupenie a jedno z najrenomovanejších saxofónových kvartet na svete Raschèr Saxophone Quartet. Na klavíri bude hrať moja maličkosť, Ladislav Fančovič. Zahráme veľmi zaujímavý a pestrý program, ktorý bude siahať od obdobia baroka až po najsúčasnejšiu hudbu, ktorá bola napísaná priamo pre nás v poslednom roku.

A skúsme ešte pozvať aj tých, ktorí na takéto koncerty nechodia.

Ľudia, ktorí ešte váhajú či na tento koncert ísť a boja sa spojenia štyroch saxofónov – naozaj sa nie je čoho bát. Skôr to berte ako výzvu spoznať niečo nové. Presvedčíte sa o tom, že na saxofónoch sa dá hrať nielen jazzová hudba. Keď prídete, budete prekvapení, aké rôzne farby či zvukové efekty je možné dostať z tejto kombinácie štyroch saxofónov a v niektorých prípadoch v kvintetovej formácii, teda spolu s klavírom.

Ján Janočko

Foto: Rudolf Baranovič