Malý Berlín pripravuje ďalšie Open Studio: Tentoraz s umelkyňou Sopiko

V umeleckom ateliéri na Nádvorí sme mali v posledných týždňoch gruzínsku umelkyňu menom Sopiko. Už tento štvrtok, 21. novembra o 19:00 predstaví svoju tvorbu aj verejnosti. Kto je Sopiko a čo vás na Open Studiu čaká sa dočítate v našom rozhovore.

Sopiko, s akými dojmami budeš odchádzať z rezidencie v Malom Berlíne?

Som skutočne vďačná za možnosť byť rezidenčným umelcom v Malom Berlíne. Mať priestor, čas a pokojné prostredie na sústredenie sa na tvorbu a spojenie s ostatnými bolo pre mňa ako taký darček. Bolo inšpirujúce pracovať na novom mieste, zažiť novú krajinu a spolupracovať s takýmto kultúrnym priestorom. Tento pobyt mi umožnil hlbšie pochopiť moju prácu a prax a zároveň mi otvoril príležitosti na zmysluplné rozhovory s komunitou. Tiež ma to povzbudilo vyskúšať nové prístupy a vidieť svoje nápady v inom svetle. Táto skúsenosť mi zostane a bude naďalej formovať moje budúce projekty

Čo ti táto rezidencia dala do života, čo ťa naučila?

Rezidencie sú tak dôležitou súčasťou života umelca. Či už sú krátke alebo dlhé, sú pre vás výzvou, formujú vašu perspektívu a posúvajú vašu prax novými smermi. Moje dva mesiace v Malom Berlíne boli komplexnou, rôznorodou a hlboko zaujímavou skúsenosťou. Práca na mojom projekte v tomto stanovenom časovom rámci bola náročná a zároveň neuveriteľne napĺňajúca – naučilo ma to, ako účelnejšie využívať čas a priestor. Okrem samotnej práce, interakcia s miestnou komunitou dodala zážitku väčšiu hĺbku. Spoznávanie kultúry, umeleckej scény a každodenného života na Slovensku bolo významným a inšpiratívnym doplnkom, ktorý vo mne zostane.

Mala si strach, keď si išla na Slovensko? Čoho si sa najviac bála?

Nemyslím si, že by som sa niekedy bála ísť do novej krajiny a skúmať ju, či už z pracovných alebo osobných dôvodov. Takže nie, nebála som sa prísť na tento pobyt na Slovensko. Samozrejme, vždy je potrebné si veci premyslieť, keď trávite mesiace na novom mieste. Rozmýšľala som nad tým, že by som si našla bezpečný priestor, kde by som sa mohla cítiť pohodlne, aby som sa mohla otvorene vyjadrovať k ľuďom a aby som mala možnosť naplno zažiť život prostredníctvom svojej práce aj ako človek. To boli moje hlavné myšlienky pred rezidenciou, ale strach k nim nikdy nepatril – len zvedavosť a vzrušenie.

Ako dlho trvala tvoja rezidencia?

Pobyt trval dva mesiace, začal koncom septembra a skončí koncom novembra.

Na čom presne si pracovala?

Počas rezidencie som pracovala na projekte, ktorý skúmal rôzne prístupy prostredníctvom rôznych médií a konceptov. Projekt bol založený na myšlienke mestského bodovania a mestského plánovania, skúmania priestorov prostredníctvom hluku a ich chápania ako jazyka aj aktu. Vytvorila som dvojkanálové video: jeden kanál zachytáva úrovne decibelov v meste pomocou aplikácie v mojom telefóne, pričom zobrazuje obrázok spolu s údajmi, zatiaľ čo druhý obsahuje textový výskum napísaný počas pobytu a záznam písania pod mikroskopom. To vizualizuje proces mapovania a rámovania priestoru pomocou jazyka a hluku. Vyvinula som aj fotosériu screenshotovaním priestorov v Trnave, zachytávajúc len prechody medzi bodmi pohybu. Vznikla tak akási partitúra mesta, zbavená konkrétneho naratívu. Nakoniec som skomponovala zvukovú skladbu s použitím gruzínskeho slova, ktoré sa vzťahuje na priestor aj osobu, a dodal dielu jazykovú a kultúrnu vrstvu.

Čo bolo počas práce najnáročnejšie?

Pri vývoji práce sa vždy nájdu výzvy. Byť v neznámom priestore bola jednou z nich, ale moja zvedavosť a prístup mi pomohli tento proces uľahčiť. Samozrejme, boli aj výzvy pri rozhodovaní o tom, ako sa bude dielo vyvíjať, ako prepojiť všetky informácie a ako ho budú chápať ostatní.

Blíži sa open studio, čo všetko môžu od tohto podujatia návštevníci očakávať?

Na otvorených ateliéroch predstavím projekt, ktorý som vypracovala počas rezidencie. Návštevníkov čaká zvuková inštalácia, dvojkanálové video, fotografie a texty. Výstava bude úplným odrazom tém a konceptov, ktoré som počas svojho pobytu skúmala, a ponúkne pohľad na proces aj konečný výsledok. Verím, že pre návštevníkov bude zaujímavé vidieť, ako zahraničný umelec reflektuje svoj priestor a rozvíja tvorbu v inej krajine.

Interdisciplinárna umelkyňa so sídlom v Tbilisi v Gruzínsku. Bakalársky titul v odbore vizuálne umenie získala na Škole vizuálnych umení, architektúry a dizajnu na Slobodnej univerzite v Tbilisi. Prostredníctvom svojej výskumnej praxe Sopiko Sheitnishvili skúma zložité vzťahy medzi gruzínskym jazykom, mestským hlukom, hlasom a vizuálnymi reprezentáciami zvuku. Jej práca skúma, ako tieto prvky formujú a transformujú zážitok z verejných priestorov, a skúma, ako sa samotný jazyk neustále pretvára a utláča prostredníctvom technologických vplyvov v moderných prostrediach, prezentovaných prostredníctvom rôznych médií, vrátane inštalácií, zvukových diel, písania, fotografie.

Ján Janočko

Foto: Lívia Martvoňová