Michal Jahoda: Rezidencia v Malom Berlíne bola výborným zážitkom nielen kvôli priestorom a akustike, ale aj vďaka ľuďom

Po mesiacoch, ktoré strávil v Malom Berlíne a Nádvorí, si ho už mnohí zapamätali ako súčasť kultúrneho centra. Hudobník a skladateľ Michal Jahoda v nasledujúcich riadkoch hovorí o práci na pripravovanom albume, inšpiráciách a o jeho umeleckej rezidencií v Trnave.

V zahraničí strávil 17 rokov a po návrate domov na Slovensko začal hľadať inšpiratívne miesto na tvorbu. Našiel ho práve v Malom Berlíne. Priestory mu už boli známe, keďže tu v minulosti odohral koncert so svojou kapelou Black Hole Constelation. „Cieľom rezidencie bolo dokončiť aspoň 3 – 4 skladby z albumu, na ktorom som začal robiť už v Nórsku, kde som žil štyri roky. Vďaka skvelej spolupráci s Malým Berlínom, aj vďaka dobrej akustike a možnostiam, ktoré som tu mal, sa mi nakoniec podarilo dokončiť päť skladieb a zostal mi priestor aj na nakrúcanie klipov,“ hovorí o prekonaní pôvodného plánu Michal. „Malý Berlín a Nádvorie poskytuje skutočne veľmi dobré zázemie na koncentráciu a tvorbu,“ dodáva Jahoda.

Celý jeho pobyt bol práve o práci na albume, experimentovaní a hraní na basgitare.  „Väčšinu času som bol zatvorený v štúdiu, kde som sa naplno venoval komponovaniu, nahrávaniu, aranžovaniu a ďalším potrebným veciam pre nový album mojej kapely, ktorý plánujem vydať v druhej polovici roka. Posledné dva týždne som popri tom spolu s tímom Malého Berlína pracoval aj na klipoch, skúšali sme rôzne experimenty s obrazom a svetlom,“ ozrejmil Michal. Dodal, že táto rezidencia mu poskytla potrebný priestor a možnosť sústrediť sa na prácu, s ktorou začal už v Nórsku.

Symbolom a ústrednou témou pripravovaného albumu je sila jednotlivca čeliť najväčším strachom, hrozbám, pokušeniam a slabostiam. „Je to skoro ako soundtrack na život, v ktorom človek prechádza a odoláva pochybnostiam, rôznym typom strachov a rôznym pokušeniam, akými sú napr. materializmus, strach z neznáma či vnútorný boj a neistota,“ opisuje Michal. „Nosným prvkom albumu je tajomná atmosféra. Od nenápadne gradujúceho napätia, sprevádzaného temným hlasom odvrátenej strany mysle jednotlivca, chvíľami intenzívneho vnútorného pnutia a nečakaných zvratov, cez pocity nádeje a vnútorného pokoja,“ dodáva Michal.

Aký typ hudby vlastne Michal Jahoda robí? Podľa jeho vlastných slov presné žánrové zaradenie neexistuje. Možno by sa o nej dalo zoširoka hovoriť ako o experimentálnej hudbe temnejšieho charakteru. „V jednej skladbe som napríklad urobil hlavné sóla z nahratého zvuku čistenia strún na base a zvuku škrípania plechu. Experimentoval som aj s rytmami a zvukom rôznych bicích a perkusií“. Okrem tradičných nástrojov nájdete v jeho skladbách, ktoré vytvoril v štúdiu v podzemí Nádvoria, doslova hudobnú exotiku. „Deformoval som zvuk do podôb, aké som ešte nepočul. Okrem tradičných nástrojov ako napr. bicie, basa a perkusie hrajúce často netradičným spôsobom nájdete v songoch napr. staré keltské rohy a trúby, gitarové a basové efekty použité na orchestre, vokály, nahrávky zvukov rôznych objektov a prírodných scenérií – často skreslené, filtrované, prelaďované. Vznikali z toho veľmi zaujímavé atmosféry do jednotlivých trackov.“

V čase trvania rezidenčného pobytu mal Michal šancu čerpať inšpiráciu aj z koncertov, výstav, divadelných predstavení či filmových premietaní, ktoré v Malom Berlíne navštívil. Samozrejme, ak mal čas. „V štúdiu som trávil 10 – 16 hodín denne. Ráno po tréningu a pár ďaľších každodenných ranných rituáloch som skočil rovno do štúdia, kde som obvykle končil s tvorbou medzi 22:00 a polnocou,“ opísal svoj bežný deň. Ešte pred definitívnym odchodom odpovedal aj na otázku, čo ho najviac prekvapilo a potešilo počas troch mesiacov jeho rezidencie. „Veľmi pozitívne vnímam priestory, kvalitu akustiky a atmosféru, ktorá tu stále vládla vďaka ľuďom z Malého Berlína, ale aj mimo neho. Trnava je krásne miesto na tvorbu, určite tu nie som posledný krát,“ lúči sa Michal Jahoda.

Pozrite a vypočujte si viac z tvorby Michala Jahodu a jeho kapely:

Ján Janočko