Michal Klembara o výstave Normal life: Chcem, aby ľudia hlbšie pochopili realitu na Ukrajine

Do 2. apríla sa v Čepan Gallery môžu zastaviť návštevníci za silným zážitkom. Nájdu tam silné fotografie z vojny, plné príbehov, ktoré nám môžu byť blízke. O výstave s názvom Normal life │fotografie Maxima Dondyuka, sme sa rozprávali s Michalom Klembarom, zodpovedným za výstavnú koncepciu a výber fotografií.

Začiatok výstavy bol naplánovaný na 24. februára. Zámerne. „Boli sme súčasťou podujatia Ukrajinský mesiac v Európe. Celý program, ktorý sme robili, bol reakciou na ruskú inváziu na nášho východného suseda a jej ročné výročie,“ vysvetľuje Klembara dôvod, prečo sa dvere Čepan Gallery otvorili návštevníkom presne rok od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

Po viac než roku od začiatku invázie neustále sledujeme dianie v krajine zasiahnutej agresiou. Aj keď podľa Klembaru robia slovenské média dobrú robotu pri pokrývaní diania na Ukrajine, k textovým výstupom mu čosi chýba. „Mal som pocit, že to stále nie je dostatočné na to, aby človek naozaj pochopil, čo sa na Ukrajine deje. Takouto formou sme chceli dať návštevníkom šancu dostať komplexnejší pohľad a hlbšie pochopiť realitu,“ objasňuje Michal svoj zámer. 

Výstava Normal life na fotografiách ukrajinského vizuálneho umelca Maxima Dondyuka ukazuje krutosť vojny a zároveň jej blízkosť. Nielen tú geografickú. Týka sa Ukrajincov, našich susedov, ktorí sú nám v mnohom podobným. „Sú to ľudia ako my, žijú podobné životy ako my, riešia rovnaké problémy – hoci sa nám niekto snaží nahovoriť, že to tak nie je,“ pripomína Michal Klembara. 

Šéf kultúrneho centra Malý Berlín teda pozýva na výstavu aj preto, že fotky Maxima Dondyuka sa dajú precítiť inak, než sme zvyknutí. „Explicitné násilie a jeho následky sú tu len ojedinele, fotky hovoria veľa aj bez toho. Práve v tom je veľká sila fotografa,“ hovorí Michal. Dodáva, že práve tieto fotky môžu pomôcť pochopiť to, čo sa na Ukrajine deje, ešte viac do hĺbky. Na fotkách je málo ľudí, často v situáciách, ktoré nám môžu pripomenúť náš život. „Napríklad horiaci panelák – je ľahké predstaviť si, že je to ten náš,“ vysvetľuje Klembara.

Finálny výber začínal 160 fotkami nafotenými. Od začiatku invázie takmer do konca roka 2022. „Najprv som si ich vybral okolo 40, vo väčšom tíme sme potom robili finálnu selekciu, vypadlo však len zopár fotiek,“ hovorí Michal a pridáva jednu zaujímavosť: „Popisky pod fotkami sú originálne, priamo od autora. Ten si k nim robil poznámky každý večer po fotení.“

Prečo práve Maxim Dondyuk? Podľa Michala spĺňal najlepšie jeho predstavu. S jeho výberom pomohol Mykhailo Glubokyi, z kultúrneho priestoru Izolyatsia. „Spoznali sme sa v roku 2014 po prvom napadnutí Ukrajiny Ruskom. Organizovali sme spolu viac kultúrnych akcií na Ukrajine. Keď začala invázia, Mykhailovi sme ponúkli možnosť prísť na Slovensko a možnosť, aby sme sa neho a jeho rodinu postarali. Po pár mesiacoch to využil,“ vysvetľuje Michal. Mykhailo priniesol širší výber fotografov, Michal si vybral práve Maxima. Začal sa tak zaujímavý projekt výstavy, ktorá sa končí už túto nedeľu.

Pozrieť si výstavu s názvom Normal life │fotografie Maxima Dondyuka môžete v Čepan Gallery. Viac informácií nájdete na tomto linku.

Ján Janočko

Foto: Petra K. Adamková