Na letnej rezidencii sme privítali divadelníkov z Féder Teátru. Na čom u nás pracovali?

Na úvod by ma zaujímalo, či niekto z vášho divadla mal v minulosti nejakú skúsenosť s Malým Berlínom.

Divadlo Féder Teáter v Malom Berlíne hosťovalo v apríli 2019 s inscenáciou LiLi, ktorá je tzv. batoláriom. Naše predstavenie bolo súčasťou oslavy 1. narodenín Nádvoria. Odvtedy sa doň občasne vraciame, či už ako návštevníci podujatí, účastníci workshopov alebo ako herci a herečky v inscenáciách aj iných divadelných uskupení (napr. divadlo Veteš, Spozavoza atď.). 

Na rezidencii pripravujete novú eko-inscenáciu. Prezradíte trochu viac detailov o deji?

Proces je v absolútne počiatočnej fáze, preto aj keby sme niečo konkrétne prezradili, je dosť možné, že sa to nakoniec vo finálnej podobe neobjaví. Radi by sme ale touto inscenáciou oslovili deti každého veku – aj tie v dospelom tele. Chceli by sme divákov viesť k uvedomeniu si zodpovednosti, kultivovaniu empatie ako opaku k egocentrizmu a pritom by to všetko mala byť aj veľká sranda. Pri tvorbe sa opierame o pohybové a bábkové divadlo ale čerpáme aj z iných, na Slovensku málo známych žánrov, ako je ,divadlo fórum‚ či medziodborová disciplína ,drama in education‚ . 

Inscenácia bude (veríme) o hľadaní harmónie, správneho balansu, nielen medzi týmto divadelnými prostriedkami, ale hlavne medzi nami ľuďmi a prírodou. Veľký priestor by v nej práve mali mať riešenia eko-problémov navrhované priamo divákmi počas predstavenia.

Kto všetko sa na tejto rezidencii prestrieda?

• Rezidencie sa účastní Paula Belická, ktorá sa zhostila režijnej úlohy a to nie náhodou. Má za sebou mnohé úspešné inscenácie v divadlách po celom Slovensku. Je zakladajúcou členkou divadla Veteš a momentálne pôsobí ako herečka v rakúskom divadle Lilarum.

• Scénografiu má na starosti Miriam Horňáková, ktorá sa výtvarne podpísala pod desiatky úspešných projektov na Slovensku ale aj v zahraničí, napriklad v takom Chorvátsku. Veríme, že jej rukopis vnesie do inscenácie ľahkosť, nadhľad a humor.

• Kristína Mikovičová je mladá herečka, tanečná performerka, ktorá sa venuje pohybu v prepojení so slovom a gestom. Tentokrát bude venovať svoju kreatívnu pozornosť práve dialógu s detským publikom.

• Za bábkohereckú časť sa rezidencie účastnia aj Mária Arlt a Erik Šupčík. Mladí, talentovaní a zapálení členovia divadla Féder Teáter. S mnohými skúsenosťami na rôznych platformách, no hlavne so stálym úsmevom na tvári.

• Jáj a ešte som tu každý deň aj ja, Sidi Féderová. Robím všetko (organizujem, hrám, kibicujem, lebo po niekom sa to divadlo predsa len volá (smiech))  a zároveň tak trochu aj nič, lebo divadlo vie byť veľmi náročná práca a tak je rezidencia vlastne veľkým kreatívnym oddychom.

Povedzte mi, prosím, viac o procese a jednotlivých dňoch, ktoré ste si u nás naplánovali na prácu. 

V Malom Berlíne sa nad touto inscenáciou stretávame úplne prvý krát. Robíme preto mnohé, ale všetko sú to aktivity spojené s absolútnym začiatkom inscenačného procesu. Ide o akési divadelné sústredenie, teambuilding, počas ktorého sa hlavne navzájom spoznávame a hľadáme spoločné umelecké prieniky. Taktiež veľkú časť času trávime zbieraním nápadov a kreovaním dejovej linky. Keďže máme každý veľmi odlišnú ale bohatú skúsenosť s divadelnou tvorbou, sú tieto stretnutia veľmi intenzívne a nemajú len podobu debaty za stolom. Paula sa následne snaží toto kvantum podnetov akosi dramaturgicky upratať, zostaviť osnovu, pomenovať hlavné postavy, či vytvoriť dramatický oblúk. Druhú polovicu času v Trnave tento zozbieraný materiál začneme pomaly spracovávať herecky, v priestore, rozvíjať ho v práci s materiálom a postupne skladať mizanscény vytúženej inscenácie. 

Veľa sa rozprávame, veľa si zapisujeme, veľa sa smejeme, veľa sa hýbeme, veľa googlime, veľa prepisujeme, veľa skúmame a zas a znova sa veľa smejeme. 

Dej sa bude odohrávať okolo života niekoľkých zvieratiek, ktoré sú na Slovensku veľmi ohrozené a keďže ich nie je, bohužiaľ, málo, prvá veľká úloha našej rezidencie bola urobiť výberové konanie na hlavné postavy. Životopisy, bohužiaľ, nedorazili, sokol na osobnom pohovore povedal iba: „Sok, sok.”

Kika svojim telom znázorňuje sokola, horu a kamzíka, zároveň. Je to taký eko-triptych. Občas skúša aj korytnačku. Sidi oslovuje ochranárske združenia na spoluprácu – tvári sa, že tomu rozumie. Mirka si škrtá, že kamzík tam nebude, ale bude tam motýľ… teda vlastne naopak. Paula je najviac eko – chodí na rezidenciu bicyklom, Erik a Kika vlakom. Sidi sa učí stojku, lebo z nej bude Boženka – hlavná netopierka, pretože byť principálkou divadla je samozrejme nahlavu. Paula má v utorok už piatu verziu scenára, začali sme v pondelok. Pozor na sysle, tie sú v strese, alebo v strede? Mirka si vymedzila hranice – stôl na javisku nebude! My všetci súhlasíme, lebo chceme priestor, a veľa sa smejeme. 

Smejeme sa radostne a nahlas, lebo my v divadle vieme, že pred premiérou zas budeme asi nevládať sa ani smiať. A tak to je správne, aby po premiére dobre bolo. Vďaka ti Malý Berlín, že môžeme. Smejme sa kým môžeme.

Prečo ste si vybrali menšiu z dvoch našich sál v Malom Berlíne?

Naša inscenácia je vo veľmi počiatočnej fáze, má podobu ideových – čítacích skúšok a prvej práce hercov v priestore. To a zároveň fakt, že zamýšľame vytvoriť kus, ktorý nebude naviazaný na divadelný priestor (aby bol funkčný vonku i v škôlke) malá sála bohato našim potrebám vyhovuje. No a terasa? To je len a len veľký lákavý bonus. 

Bolo niečo, čo vás u nás prekvapilo?

Nádherný strop v malej sále, v takom prostredí – radosť pracovať.

Plánujete sa ešte niekedy do Malého Berlína vrátiť?

Ak sa naskytne príležitosť, či pozvanie, veľmi radi a s vďakou.

Ján Janočko

Foto: Lívia Martvoňová