Na rezidenčnom pobyte sa u nás zastavili Martina a Andrej

Dvaja mimoriadne vyťažení a umenie milujúci mladí ľudia zavítali na pár dní do Malého Berlína. V kultúrnom centre sme privítali Martinu Havierovú a Andreja Purkarta.

Ich hlavným pracovným miestom bolo veľká sála kultúrneho centra. Tam mali, podľa svojich slov, dostatok priestoru a možností na premýšľanie nad projektom, na ktorom pracovali. Tu navyše našli potrebný pokoj, keďže obaja sa okrem umenia venujú aj iným aktivitám, ktoré im obvykle zaberajú veľa času. Kým Martina, ako sama hovorí, študuje divadlo a snaží sa ho popri škole aj robiť, má ešte jednu (na pohľad nesúvisiacu) brigádu – vo Vietnamskej reštaurácii. Jej náprotivok z rezidencie, Andrej Purkart, sa popri štúdiu venuje aj práci v jazykovej škole.

Divadelníci sa rozhodli uchopiť širokú a veľmi zaujímavú tému manipulácie vnímanej skutočnosti. Rozdielna interpretácia faktov z minulosti znie na prvé počutie ako čosi komplikované, pri hlbšom pohľade ide o fascinujúci fenomén. Obsiahlu tému chytili obaja nečakane. Pri príchode bola dvojica vyzbrojená len poznámkami a otvorenou mysľou. Viac objasnila Martina: „Jediné, s čím sme prišli do Malého Berlína, boli ,vypísané‘ spomienky, ktoré by mohli demonštrovať manipuláciu vnímanej skutočnosti. Vďaka tomu sme mali sériu spomienok, ktorú sme dávali do priestoru. Z ich kombinácie nám vznikla svojbytná, tretia osoba, ktorej príbeh sme začali rozvíjať.“ 

Práve nová osobnosť, či lepšie povedané spomienky zhmotnené do postavy, sa neskôr stala centrom ich pozornosti pri pobyte v Malom Berlíne. Okolo nej sa začal točiť celý kreatívny proces. Andrej a Martina museli začať improvizovať každý deň v pozmenenom priestore. Raz boli inak stoličky, inokedy stolíky či pódium, keďže v Malom Berlíne prebiehali večer rôzne podujatia. Ráno tak našli rezidenti svoj dočasný domov vždy v inom stave. „Bola to pre nás vždy nová a zaujímavá výzva, potešilo nás, že sa veci menia a my sme museli zapojiť našu kreativitu,“ priznal Andrej.

Príbeh, ktorý bude dielo napokon niesť, je inšpirovaný fenoménom, pri ktorom človek môže meniť spomienky na vnímanú realitu vzhľadom na to, či a ako do nej vstúpili spomienky niekoho iného. „Zdalo sa mi, že schopnosť uchopiť skutočnosť objektívnym spôsobom, upadá. Viacero pohľadov môže zmeniť realitu v našich očiach,“ opísal svoju motiváciu k výberu témy Andrej. Jedna vec je podľa rezidentov to, ako si človek spomienky ukladá a druhá to, ako sa menia v závislosti od toho, keď do spomienok niekto „vstúpi“.

Či bude z tohto projektu napokon divadelné predstavenie, to zatiaľ nevedia. „Bavili sme sa aj o možnosti, že by to bolo naratívne dielo, ktoré by malo klasický začiatok aj koniec. Prikláňam sa k tomu, že by to bolo najucelenejšie,“ naznačil Andrej, no s istotou nepovedal, čo z toho nakoniec vznikne. „Mali by do toho vstúpiť performeri, ktorí by zastupovali postavy. Zatiaľ si to hráme sami, ale človek si na to nevidí,“ doplnila ho Martina. Na rezidencii obaja našli koncept a myšlienky, ktoré môžu použiť v tomto aj v iných projektoch v budúcnosti.

Pre oboch rezidentov nebol ich dočasný domov v Malom Berlíne novinkou. Obaja sledujú naše kultúrne centrum na sociálnych sieťach, navštívili ho aj ako diváci. Martina tu navyše bola aj pracovne. „Ako herečka som bola súčasťou festivalu Fokus Pokus a neskôr som tu bola ako súčasť rezidencie Divnožienky, ktorá vyvrcholila performance na jej konci,“ uzatvorila Martina Havierová.

Foto: Petra K. Adamkova