Odivo odohrá v Malom Berlíne predstavenie inšpirované paranoidnou schizofréniou

Výbuch emócií, vizuálny a dušu obohacujúci zážitok. Možno aj takéto pocity budete mať po tom, čo navštívite Stopy v pamäti. Inscenáciu divadla Odivo, ktorá sa v Malom Berlíne odohrá 19. októbra o 19:00, predstavujeme v nasledujúcich riadkoch.

Vizuálna koláž pohybujúca sa na hranici medzi svetlom a tmou. Tak opisuje Stopy v pamäti ich spoluautorka a spoluzakladateľka Odiva, Monika Kováčová. Čo teda diváci uvidia? „Jednotlivé obrazy sa vynárajú z tmy, sú od seba oddelené šťuknutím lampičky alebo iného svetelného zdroja. Pohybujú sa na hranici ticha a zvuku. Atmosféru dotvára aj hudobník, ktorý hrá na bicích. Verím, že diváci môžu očakávať aj zahĺbenie sa do seba a načretie do vlastného mikrokozmu,“ vysvetľuje Monika. 

Sama označuje Stopy v pamäti ako „fyzickú inscenáciu“. Prepracované Stopy v pamäti lákajú na vizuálne prvky. Monika zdôrazňuje, že si dali záležať napríklad aj na podlahe, ktorá je koncipovaná ako veľkoformátové dielo s rozlohou 47,25 m2 a jej autorom je Juraj Poliak. Zaujímavá je však aj bábka, ktorú diváci v Malom Berlíne uvidia. „Je vytvorená z malého sŕňaťa. Keď mama srna vycíti nebezpečenstvo, sŕňa čaká prikrčené v tráve. Toto sŕňa čakalo na mamu, ale bolo na poli, kde prebiehala kosba,“ prezrádza zaujímavý príbeh so smutným koncom spoluautorka inscenácie. Čo sa teda stalo potom? „Lesník, ktorý je otcom autora bábok, už nevedel mláďaťu pomôcť. Tvorca bábky Pavol Rosenberger sa rozhodol, že z nebohého sŕňaťa urobí bábku a vzdá mu tak úctu,“ vysvetľuje Monika. Podľa jej slov zapadla bábka do konceptu uvažovania. „Napríklad aj svojou nehou, niečím krehkým, čo má v sebe,“ dodáva Monika.

Predstavenie je inšpirované diagnózou paranoidnej schizofrénie. Autorky našli inšpiráciu u svojich bratov, ktorým bolo toto duševné ochorenie diagnostikované. „Spolu s kolegyňou Majkou Danadovou sme jeho priebeh videli na vlastné oči. Snažili sme sa dostať čo najhlbšie do témy, študovali sme si o schizofrenii materiály, pridali sme aj vlastné skúsenosti,“ opisuje Monika proces tvorby. Ten však mal jednu výstrahu. Obe tvorkyne si dali záväzok, že ani pre jednu to nebude arteterapia. A čo to bude pre divákov? „Niektorí sa s nami chcú po predstavení rozprávať a diskutovať. Iní nám zasa napíšu až o deň-dva neskôr. Najprv musia individuálne spracovať, čo práve videli,“ hovorí o mixe reakcií, ktoré sa im po predstavení dostáva, jedna zo zakladateliek Odiva. Dodáva, že niekedy je nutné predstavenie naozaj najprv vstrebať.

Synagóga, galéria či dokonca CO kryt. Tam všade už Stopy v pamäti našli svoj dočasný domov. V Malom Berlíne sa s týmto predstavením zoskupenie Odivo predstaví prvýkrát. Pre divákov, ktorí do kultúrneho centra chodia pravidelne, však nie je neznámou. „Boli sme v Malom Berlíne s predstaveniami pre deti aj pre dospelých. Myslím si, že máte pripravených divákov, pretože im prinášate obohacujúci program. Malý Berlín mi v niečom pripomína našu domovskú scénu Záhradu, centrum nezávislej kultúry. Ste v centre, ale tak trošku ukrytí a práve táto skrytosť vás predurčuje na to, aby ste sa stali kultúrnou oázou,“ uzatvára Monika Kováčová, spoluzakladateľka Odiva a jedna z autoriek predstavenia Stopy v pamäti.

Lístky na predstavenie, ktoré sa uskutoční 19. októbra o 19:00, kúpite tu.