Dievča z morského dna: Hra o nešťastnej láske, nechcenom dieťati a o tom, ako sa chyby opakujú
Realitou inšpirovaný príbeh z prostredia psychiatrie a z hlbokého vnútra ľudskej duše. Divadlo Na Peróne prinesie 22. apríla do Malého Berlína inscenáciu Dievča z morského dna. Tá vznikla na základe divadelnej hry Jany Bodnárovej. Čo všetko môže divák očakávať, aké emócie sa hrou nesú a čo má dej spoločné s realitou prezradí v rozhovore Jana Wernerová, herečka a jedna z autoriek inscenácie.
Skúsme bližšie predstaviť inšpiráciu predstavenia Dievča z morského dna. Podľa čoho vznikol námet?
Námet na predstavenie vznikol na základe divadelnej hry Jany Bodnárovej s rovnomenným názvom Dievča z morského dna. Jana Bodnárová napísala hru o kedysi skutočne žijúcej mladej žene z okraja spoločnosti, ktorá si v detstve prešlo rôznymi traumami a ktorej sa z nešťastnej lásky narodilo nechcené dieťa. Predstavenie hovorí o vzťahu matiek a dcér, o opakovaných chybách, o alkoholizme a nasilí v rodinách…
Aký príbeh vlastne diváci uvidia?
Diváci sa spolu s Leou, hlavnou hrdinkou ocitnú v psychiatrickej liečebni, kde prebieha experiment s názvom Význam sugescie determinovaného prostredia v psychoterapeutickej liečbe. Experiment vymyslel mladý lekár, ktorý pre Leu v jej nemocničnej izbe vytvoril prostredie morského dna. O morskom dne Lea hovorí ako o svojom bezpečnom mieste a tak lekár dúfa, že sa mu podarí zistiť nové poznatky o jej prípade a konečne začať úspešnú liečbu. Okrem Ley sa divák stretne aj s ďalšími postavami, ktoré ju sprevádzajú životom a určujú jej cestu.
Čo bolo najnáročnejšie na práci pri tomto predstavení?
Samotná téma predstavenia je neveselá a smutná. Okrem vyššie spomínaných tém sa v predstavení hovorí aj o znásilnení. Uvažovali sme ako to celé vyvážiť tak, aby divák nedostal iba „nálož“ ťažkých tém a smútku a aby si z divadla odniesol aj dobrý, silný zážitok. Myslím, že nakoniec sa nám podarilo vytvoriť vizuálne silný a herecky naplnený poetický príbeh, ktorý v sebe nesie aj prvky humoru.
V čom spočíva výnimočnosť predstavenia a komu je vlastne určené?
Predstavenie je určené všetkým. Každý z nás si v živote prechádza rôznymi obdobiami a hovoriť o svojich traumách je potrebné a úplne v poriadku. Hoci by sa mohlo zdať, že predstavenie by mohlo viac zaujať ženy, je obľúbené aj u mužov, ktorí si pri odkrývaní ženského sveta mnohé uvedomujú. Predstavenie okrem iného hovorí aj o tom, že sa o seba a svoje duševné zdravie musíme starať, že si máme zachovať svoj vlastný stred naplnený prázdnom a tichom, ktoré v nás sídli a uprostred ktorého dokážeme znovu nachádzať samých seba.
Ján Janočko