Švédska dobrovoľníčka Rut u nás strávila 6 mesiacov. Čo ju v Malom Berlíne najviac zaujalo?

Pol roka ste sa na našich podujatiach mohli stretnúť s Rut. Švédska dobrovoľníčka si okrem práce užila aj mnoho nových zážitkov a prekvapení, ktoré jej pobyt v našom kultúrnom centre aj celkovo na Slovensku priniesol. Viac prezrádza v našom rozhovore.

Rut, bola si tu takmer pol roka. Môžeš túto slovenskú skúsenosť opísať jednou vetou?

Povedala by som, že to bol neuveriteľný zážitok, o ktorom som si ani nemyslela, že ho zažijem.

A teraz – môžeš to rozvinúť? Ako sa ti tu páčilo?

Môj pobyt tu sa mi naozaj páčil a bolo úžasné žiť v inej kultúre a krajine, o ktorej som nikdy predtým neuvažovala, že ju navštívim. Mám pocit, že som spoznala veľa zaujímavých ľudí nielen zo Slovenska, ale aj dobrovoľníkov z iných krajín, čo bolo veľmi zaujímavé a zábavné. Tiež som sa dozvedela viac o sebe, pretože som nikdy predtým nežila v inej krajine tak dlho, myslím, že to bola naozaj skvelá skúsenosť. Navyše, Trnavu ako mesto som si veľmi obľúbila, je pekná a naozaj sa tu cítim tak trochu ako doma. Milujem všetky tie krásne kostoly, kaviarne a staré budovy.

Môžeš porovnať svoje očakávania s realitou? Čo ťa najviac prekvapilo, v dobrom alebo zlom?

Myslím, že ma najviac prekvapila slovenčina. Nikdy predtým som neprišla do kontaktu s týmto druhom jazyka a myslela som si, že bude ľahké sa ho naučiť, ale prekvapilo ma zistenie, že je taký odlišný. Je to dobré aj zlé, pretože jazyk znie krásne, ale bolo naozaj ťažké sa ho naučiť. Od ľudí som tiež cítila oveľa väčšiu podporu ako vo Švédsku. Švédi sú veľmi individualistickí a s nikým sa nerozprávajú, pokiaľ nemusia. Tu mám pocit, že ľudia si v bežnom živote viac pomáhajú. Aj keď sa zdá, že ľudia sú tu voči cudzincom na prvý pohľad trochu hanbliví, ľudia sú tu veľmi priateľskí.

Povedz mi viac o tvojom bežnom dni v Malom Berlíne. Čo si robievala?

Medzi moje povinnosti v Malom Berlíne zvyčajne patrila pomoc pri fotení a uverejňovaní príspevkov na sociálnych sieťach pre rôzne udalosti, ako aj pomoc pri vytváraní plagátov a práca na podujatiach a aktivitách. Napríklad sme mali škandinávsky filmový festival v Malom Berlíne a ja som mohla pomôcť vybrať niektoré filmy. Prepisovala som aj rozhovory s umelcami a kreatívcami na webovú stránku Malého Berlína. Počas pobytu som robila aj niekoľko vlastných projektov. Robila som napríklad diskusiu o švédskej autorke Astrid Lindgrenovej s tímom Malého Berlína. Okrem tohto píšem článok o švédskych značkách, najmä menších nezávislých dizajnérskych značkách a švédskom/škandinávskom spôsobe myslenia o dizajne.

Ktoré podujatia sa ti páčili najviac?

Keďže sa zaujímam napríklad o tanec a hudbu, takéto podujatia boli moje absolútne najobľúbenejšie, ktoré som zažila v Malom Berlíne. Napríklad fantastické tanečné vystúpenie miestnej tanečnej školy Alegria, ktoré sa mi veľmi páčilo a práve preto som chcela ísť na tanečný kurz aj ja. Ale aj všetky tieto úžasné slovenské a ukrajinské kapely a umelci, ktorých som považovala za veľmi odlišných od švédskych umelcov a hudby, to bolo fascinujúce.

Aký bol najzaujímavejší zážitok počas tvojho pobytu na Slovensku?

Myslím, že to bola návšteva Vysokých Tatier. Všetci mi hovorili, že to musím zažiť a že tam jednoducho musím ísť. Bol to, myslím, najúžasnejší zážitok. Boli sme na turistike v týchto neuveriteľných horách a mám pocit, že som videla druhú stranu Slovenska, tú východnejšiu stranu, ktorú som predtým nenavštívila. Bola som sa napríklad kúpať v horúcich prameňoch, čo bolo úžasné a ani som nevedela, že to na Slovensku máte.

Čo ťa naučilo šesť mesiacov na Slovensku?

Naučila som sa veľa o práci v kultúrnom priestore a centre a o tom, ako si ľudia vážia jeho návštevu. Je neuveriteľné pracovať so všetkými tými rôznymi umelcami a vidieť, aké umenie ich nadchýňa. Mám pocit, že každé podujatie alebo workshop, na ktorom som bola, bolo veľmi inšpiratívne a je úžasné, že existuje takýto priestor, kde môže každý predviesť svoje umenie, hudbu atď. Tiež som sa naučil veľa o slovenskej kultúre, jedle a jazyku. Vyskúšala som napríklad halušky a dokonca som ich robila, keď som bola na návšteve vo Vysokých Tatrách. Mám pocit, že tu majú veľa dobrej dobrého alkoholu a vína a tiež skvelý med a syr.

Čo ty a slovenčina? Naučila si sa nejaké frázy, slová, vety?

Počas môjho pobytu tu som sa naozaj snažila naučiť čo najviac po slovensky, ale je to ťažký jazyk kvôli rozdielom oproti mojej materčine. Švédčina je oveľa viac podobná napríklad nemčine, takže aj pre mňa to bola úplne nová skúsenosť. Ale základné frázy som sa naučila, napríklad keď idem do obchodu a niečo si vypýtam alebo poviem „platím kartou“. Samozrejme, viem povedať veci ako „zbohom“ a rôzne spôsoby, ako to povedať, ako „Čau“ alebo „Dovidenia“. A tiež „Dobrý deň“ a viac rôznych „pozdravných“ fráz.

Dosiahla si svoje ciele, ktoré ste chceli dosiahnuť predtým, ako si prišla?

Áno, myslím, že áno, mojimi cieľmi na tomto pobyte bolo v podstate vyskúšať niečo nové, spoznať novú kultúru a tiež pracovať v rámci kultúrnej organizácie. Myslím, že som tu zo svojho pôsobenia vyťažila maximum a som veľmi šťastná, že som tu mohla robiť všetky svoje projekty a prácu, ktorú mám naozaj rada.

Môžeš mi povedať tri veci, ktoré ti budú z Malého Berlína najviac chýbať, keď budeš doma?

Samozrejme najväčšia vec, ktorá mi bude chýbať, je asi tím Malého Berlína – mám pocit, že som sa počas môjho pobytu s každým tak zblížila a bude mi chýbať rozhovor s každým, rovnako mi bude chýbať pomoc pri všetkých akciách a stretávanie Slovákov v tomto kultúrnom priestore. Ale dúfam, že v lete Malý Berlín navštívim znova!

Foto: Petra K. Adamková