Univerzitné divadlo The.art.re našlo na pár dní domov Malom Berlíne

Počas leta hostil Malý Berlín na krátkej rezidencii aj divadelníkov. Univerzitné divadlo The.art.re sídli v Trnave, počas leta čerpalo nové sily a utužovalo kolektív aj vďaka pár dňom u nás. Rozprávali sme sa o tom s Adriánou Lizoňovou, ktorá má na starosti vedenie divadla. 

Najprv by ma zaujímalo, ako ste sa dozvedeli o možnosti prihlásenia sa na rezidenciu v Malom Berlíne a prečo ste sa rozhodli, že sa k nám prihlásite.

O možnosti rezidencie nám povedala naša produkčná Natálka, ktorá podobné možnosti sleduje a vždy nás niečím príjemne prekvapí. Hneď sa nám táto možnosť zapáčila. V Malom Berlíne sme naposledy premiérovali svoju najnovšiu inscenáciu Únikový východ, priestory teda poznáme, vedeli sme si to predstaviť a dúfali sme, že keď sa prihlásime, tak nás vyberiete. 

Viem, že ste univerzitné divadlo fungujúce na Univerzite sv. Cyrila a Metoda. Mohli by ste ale, prosím, predstaviť, tých členov, ktorí sa zúčastnili rezidencie?

Sme Univerzitné divadlo The.art.re, ale mnohí z nás, približne polovica, už nie sú študenti, pretože úspešne svoje štúdium na UCM ukončili. Chuť spolu tvoriť je silnejšia a zároveň sme nechceli, aby divadlo „zapadlo prachom“, preto v tom pokračujeme a chceme, aby aj ďalší študenti mali možnosť zažívať všetky tie perfektné momenty, ktoré nás neustále  posúvajú osobnostne i tvorivo. Rezidencie sa zúčastnili ôsmi z nás – Aďka, Samko, Baška, Miňo, Vincka, Marek, Laura a Dávid. Všetci sme hercami/herečkami, no v našom divadle máme aj iné funkcie, ktoré vyplývajú z aktuálnej potreby. Každý pridáva ruku k dielu podľa svojich možností a schopností. Ja s Baškou mám na starosti vedenie divadla. Samko je vždy ochotný šofér, Miňko nás neprestajne zabáva, Marek prináša do nášho divadla inovatívne  technológie a Vincka, Laura a Dávid sú vždy na čas a prinášajú odvážne nápady. Všetci, aj tí, ktorí sa rezidencie nemohli zúčastniť, sú pre naše divadlo a kolektív vzácni. Ťažko to opísať pár slovami. 

Na čom ste počas tých dní, ktoré ste u nás strávili, pracovali?

Leto využívame ako tvorivú pauzu, preto sme sa stretli po dlhšom čase, plní nápadov, chute tvoriť a s miliónmi zážitkov na rozprávanie. Veľkú časť sme teda venovali tomu, aby sme si všetko vyrozprávali a nachádzali témy, ktorými žijeme, ktoré nás trápia či tešia. Hľadali sme inšpiráciu na našu novú inscenáciu. Potrebovali sme si určiť, čo je pre nás dôležité, o čom chceme rozprávať, čo chceme povedať našim divákom. Pri našej tvorbe vždy vychádzame zo seba. Takéto rozhovory sú teda kľúčové. Neskôr sme sa venovali aktivitám, ktoré nás spojili, zocelili, prehĺbili dôveru či neskutočne rozosmiali. A samozrejme, nemalú časť sme venovali aj improvizačným a hereckým cvičeniam. 

V prihláške ste uviedli, že chcete pracovať aj na stmelení kolektivu. Podarilo sa to?

Podarilo! A veľmi sa z toho tešíme. Ďakujeme za to aj vám (úsmev). Vnímame to tak, že práca na kolektíve je vždy dôležitá, či sme spolu často či menej často, či sa poznáme roky či len mesiace. Pravidelne k nám niekto pribudne, a preto vieme, že ak chceme mať medzi sebou dobré vzťahy a dôveru, musíme na tom pracovať. 

Ako hodnotíte svoj „pobyt“ v Malom Berlíne? Podarilo sa vám splniť všetky méty, ktoré ste si naplánovali?

Pobyt bol pre nás skvelým štartom do novej sezóny, ani si neviem predstaviť lepší začiatok. Vždy na začiatku novej sezóny tápame, nemáme veľmi ešte priestor skúšať, riešime vždy nejakú administratívu a podobne. Rezidencia všetko zásadne urýchlila a napomohla nám rozbehnúť sa a nastaviť si túto sezónu akčnejšie a efektívnejšie. Verím, že nám to vydrží. Myslím, že sme mali menšie očakávania, ako to nakoniec dopadlo.

Aké prostredie ste u nás našli? 

Príjemné, útulné, inšpiratívne. Naozaj ďakujeme.

Bolo niečo, čo vás počas tých pár dní prekvapilo?

Asi len vedomie, že ak máme k dispozícii nádherný priestor a nemusíte riešiť, kde sa stretneme a či vôbec a kedy môžeme skúšať, všetko ide ľahšie. Je to obrovská pomoc.

Foto: Petra K. Adamková