Vedátor Samuel Kováčik: Na diskusiu pozývam aj ľudí, ktorí sa fyziky a vedy boja

Samuel Kováčik známy aj ako Vedátor vydal pred pár týždňami knihu Obyčajné zázraky. O vede a každodenných zaujímavých javoch okolo nás rozpráva fascinujúcim spôsobom, bez rovníc a vzorcov. Viac o knihe aj o pripravovanej diskusii prezradil v našom rozhovore.

Vedátora počúvame, teraz ho už môžeme aj čítať v pevnej väzbe. Kde vznikol nápad napísať knihu o obyčajných zázrakoch?

Ešte pred podcastom tu bol blog, v ktorom som písal o fyzike. Keď som sa pred šiestimi rokmi presťahoval do Írska, mal som pocit, že budem mať veľa času na písanie a tým pádom by som mohol napísať knižku. Ukázalo sa to ako úplne zlý nápad. Pár rokov som potom na knihe nerobil a znova som sa do toho intenzívnejšie pustil neskôr. Čakal som na nejaký impulz.

A ten impulz bol…

Ten impulz prišiel keď ma oslovilo vydavateľstvo. Vtedy som už mal premyslené, o čom by som chcel písať knihu, aká dlhá by mala byť, akým štýlom ju budem písať. Koncept už bol hotový, mohol som sa rovno pustiť do práce.

Kvôli obmedzeniam odpadli diskusie k novej knihe. Nie je vám to ľúto, že ste sa nemohli s čitateľmi prvé dni po vydaní viac stretávať?

Sú známe prípady kníh, ktoré si spočiatku nikto nevšímal a zaujali verejnosť až po dlhšom čase. Mám pocit, že ľudia ešte chvíľku vydržia a že diskusie okamžite po vydaní nie sú otázkou života a smrti. Navyše, stále pripravujem prednášky o rôznych kapitolách z knihy. Dokopy by ich malo byť okolo 20, zatiaľ som urobil 3. Mám teda dosť práce skoro na dva roky (smiech).

Nechýba vám živá spätná väzba?

Snažím sa čítať a sledovať, čo ľudia píšu aspoň online. Snažil som sa ju písať tak, aby zaujala širokú vrstvu čitateľov – takých, ktorých fyzika nezaujíma, ale zaujal ich Vedátor a tak dajú knihe šancu, aj takých, ktorí sa fyzike venujú profesionálne. A či sa mi to podarilo, si teda zatiaľ mám šancu odsledovať aspoň na internete.

Hovoríte, že kniha je určená všetkým, bez ohľadu na vzťah k fyzike. Ak sa nemýlim, podobné je to aj s vekom čitateľov.

Presne tak, snažil som sa to písať tak, aby tomu rozumel každý, možno až na malé deti. Aj dedko, aj môj rovesník. Na druhej strane, už som sa dočítal aj to, že rodičia čítajú moju knihu 6-ročnému dieťaťu. To ma prekvapilo. Vraj nerozumie všetkému, ale niektorým veciam áno a niečo sa naňho môže nalepiť. Snažil som sa čitateľa vekovo nešpecifikovať, dával som si pozor na to, aby bola kniha stráviteľná. Vyhýbal som sa odborným výrazom a ak už som ich aj použil, vysvetlil som ich. 

Neprišla práve kvôli tomu niekedy kritika, že vedu príliš zjednodušujete?

Myslím, že len raz-dvakrát, aj to len v rámci akéhosi nedorozumenia. A to považujem pri stovkách textov, ktoré som napísal, za úplne zanedbateľné množstvo. Aby nevznikali takéto námietky, vždy čitateľom zdôrazňujem, že píšem veci zjednodušene a že by po prečítaní nemali mať pocit, že téme rozumejú tak, ako experti, ktorí sa jej venujú dlhé roky. Je to len taká ochutnávka, ale v skutočnosti sú veci komplikovanejšie a vyžadujú si roky štúdia a niekedy aj roky odbornej praxe. Netreba nadobudnúť falošný dojem, že všetkému rozumieme a už vôbec netreba mať ambície poučovať iných expertov.

Kniha vyšla pred pár týždňami, prekvapila vás niektorá z reakcií na ňu?

Prekvapilo ma, že z nej rodičia čítajú malým deťom a že deti rozumejú vtipom, ktoré som do nej pridal. Znamená to, že niečomu rozumejú inak, než som to pôvodne zamýšľal a to je dobre. Toto ma asi prekvapilo najviac. Teší ma tiež, keď mi ľudia napíšu, že toto je prvá kniha, ktorú po rokoch čítali. V to som aj trochu dúfal, preto som na koniec pridal aj odkazy na ďalšie knihy, ak by niekoho niektorá z tém zaujala a mal chuť sa o nej dozvedieť viac.

Na čo sa môžu diváci, ktorí navštívia diskusiu v Malom Berlíne, tešiť?

Pre niekoho je možno odstrašujúce ísť na diskusiu o knihe o vede a fyzike. Týmto by som chcel pozvať aj takých ľudí, ktorí sa týchto tém boja. Snažil som sa knihu písať tak, aby zaujala aj čitateľov, ktorí sa inak o fyziku a vedu nezaujímajú. Pokúsil som sa poprepájať rôzne svety a preto verím, že nielen kniha, ale aj diskusia, ktorú budeme mať, môže byť zaujímavá aj pre návštevníkov, ktorí inak tejto téme šancu nedávajú.

Existuje plán B, ak by náhodou obmedzenia nedovolili osobnú prítomnosť divákov?

Samozrejme, plán B v tejto dobe musí byť. Či online alebo offline – diskusia bude, na to sa môžete spoľahnúť. 

Bude na mieste šanca získať vedátorský podpis do knihy?

Jasné, o to sa báť netreba.

Ján Janočko

Foto: Archív Samuela Kováčika