Výstava 30 stupňov v Čepan Gallery
Stoličky, kresby a svetlé steny. Tak z diaľky vyzerá aktuálna výstava v Čepan Gallery. Čo však skrýva pri bližšom pohľade? S touto otázkou pomôže osobná návšteva a nasledujúce riadky.
V čase vernisáže sme sa pre náš web porozprávali s Ludmilou Hrachovinovou, autorkou výstavy 30 stupňov a s Miroslavou Urbanovou, kurátorkou výstavy. Prečo vlastne 30 stupňov? „K názvu sme sa s kurátorkou Mirkou dostali až po tom, ako sme si zadefinovali tému ,stolička‘. Vymyslela ho Mirka,“ prezradila Ludmila Hrachovinová. „30 stupňov – našla som si obrázok, ktorý ukazoval uhol, ktorý opisuje naše telo pri sedení pri počítači,“ prezrádza Miroslava Urbanová a dopĺňa: „Zdalo sa mi to chytľavé, keď niekto povie 30 stupňov, človeku najskôr napadne, že asi ide o teplotu.“ Miroslava priznala, že ide o malý clickbait, ktorý naláka zvedavcov a skrýva sa za ním viac, než sa na prvý pohľad zdá. Proces, pohyb, naznačenie smeru, uhla, budúceho diania. 30 stupňov – jedna hodnota, naznačujúca mnoho vecí. „Ľudka pracuje s uhlami, s pohybom na plátne, tak sme to spojili aj v takejto rovine,“ prezrádza Miroslava.
Súčasťou výstavy sú, možno trochu nečakane, aj objekty, ktoré nie sú priamo na stenách. Ide o stoličky, ktoré Ludmila doniesla do Čepan Gallery. Podľa oboch dám pripomínajú trajektóriu toho, čo je každodenné, keďže aj my sme pripútaní k stoličkám. „Rada reagujem na to, keď má priestor nejakú špecifickú charakteristiku, keď je využitý sčasti aj inak, ako len na výstavné priestory,“ hovorí autorka. Čo presne táto veta v kontexte jej aktuálnej výstavy znamená? „Veľmi ma zaujalo to, že priestor je využitý aj ako akási kancelária pre strážnikov. Výstava sa tak rozšírila aj o túto časť,“ prezradila Ludmila viac o tom, že aj zamestnanci Nádvoria sú nečakanou časťou expozície.
Dámy sa potešili aj priestorom. Špeciálne vonkajšej stene, či, lepšie povedané, sklu. „Páčilo sa nám aj to, že do galérie vidno z Nádvoria. Skúšali sme sa pohrať s priehľadom, s tým, čo bude vidno, na čo dať akcent,“ objasnila Miroslava. Dodáva, že hoci do Trnavy nechodí často, v týchto miestach nebola prvýkrát. Ona aj Ludmila už boli hosťkami jednej zo série prednášok o vizuálnom umení – Raster.
Čo všetko je vlastne na výstave 30 stupňov k videniu? „Tri obrazy, dve kresby a spomínané stoličky,“ vypočítala Ludmila a dodala: „Obrazov som priviezla viac, selekciou prešli až na mieste. Stoličky sú priamo z môjho ateliéru, sedela som na nich pri tvorbe. Okrem kresieb – pri tých sa veľa hýbem – nerobím ich v sede.“ Na rozdiel od kresieb a obrazov, stoličky nie sú pevnou súčasťou výstavy a návštevníci si ich môžu premiestňovať tak, aby sa im všetko vnútri galérie sledovalo čo najlepšie. „Pokojne nech robia aj stojky, videla som, že je to módny trend na Instagrame a Tik-toku, tak prečo nie aj v galérii?“ smiala sa kurátorka Mirka.
Celá výstava sa začala rodiť v hlave kurátorky ešte pár mesiacov dozadu. „Videla som open call do Čepan Gallery. Ľudka bola v minulosti nominovaná na Cenu Oskara Čepana, ja som pracovala na projekte, ktorý sa obracal k jeho osobnosti. A tak som si povedala, že do toho pôjdem – ale jedine s Ľudkou,“ priznala svoju motiváciu Miroslava. Ludmila, ktorá sa spolupráci teší, priznala, že toto nie je „stoličkové finále“, ale že sa môžeme tešiť aj na voľné pokračovanie výstavy 30 stupňov. „Počítam s ďalšími stoličkovými projektami. Je pravda, že kombináciu stoličky a obrazu som už v minulosti použila. Túto tému mám v hlave už dlhšie, pracujem s ňou. Prvýkrát je toto však podané ako téma o stoličke,“ dodala na záver.
Ján Janočko
Foto: Petra K. Adamková, Michaela Lehoczká